HERÉZA PRAXE: POHĽAD SV. BERNARDA A SV. ALFONZA

Výraz "praktická heréza", ktorý nedávno použil kardinál Müller,[i] spopularizoval v niekoľkých svojich posledných článkoch Timothy Flanders,[ii] šéfredaktor časopisu One Peter Five (1P5). V podstate sa tento pojem vzťahuje na akúkoľvek náboženskú prax, ktorá svojimi skutkami a konaním odporuje zjavenej doktríne. Ako príklad si zoberieme učenie o manželstve.

Každý dobre formovaný kresťan vie, že v Cirkvi založenej naším Spasiteľom Ježišom Kristom "základnými vlastnosťami manželstva sú jednota (monogamia) a nerozlučiteľnosť."[iii] V praxi v prípade manželov spojených v platnom a naplnenom manželstve nie je možný rozvod. Podľa Božieho učenia nikto na tejto zemi nemôže "rozviazať" ich zväzok: "Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj" (Mk 10, 9). Ak sa, žiaľ, dvaja manželia rozídu, ich opätovné manželstvo - pokiaľ sú obaja nažive - je absolútne zakázané. Zjavené a bezchybné texty Svätého písma sú v tejto veci absolútne kategorické:

"Ale tým, čo sú zosobášení, nie ja, ale Pán prikazuje, aby sa žena neodchádzala od svojho muža. A ak odíde, aby zostala slobodná alebo aby sa zmierila so svojím mužom. A muž nech neodpúšťa svoju ženu" (1 Kor 7, 10-11).

Ľahko pochopíme, s čím máme do činenia, keď hierarcha napríklad tvrdí, že evanjeliové učenie o nerozlučiteľnosti manželstva je nemenné, ale (Ach! Vždy nasleduje to "ale", keď hovorí praktický heretik...) kvôli ľudským slabostiam a novému historickému kontextu musíme v praxi akceptovať, že rozvedení a znovu zosobášení, "sprevádzaní", môžu prijímať sväté sviatosti.

V Cirkvi prvých storočí sa akékoľvek porušenie tohto učenia trestalo dokonca exkomunikáciou a v každom prípade zákazom svätých sviatostí (spovede a prijímania). Jeden z najstarších textov z tohto obdobia, Apoštolské konštitúcie, to jasne dokazuje:

"Ak sa laik rozvedie so svojou vlastnou ženou a vezme si inú, alebo takú, ktorú rozviedol iný, nech je suspendovaný" (kniha VIII, 48).

Ako okrem iného uviedol Jeho Eminencia kardinál Raymond Burke vo svojej kritike pápežskej exhortácie Amoris Laetitia (2016), tradičná prax Cirkvi bola vždy rovnaká:

"V celých dejinách Cirkvi nikdy nebolo možné, aby niekto, kto žil verejne v stave hriechu, napríklad osoba, ktorá je zviazaná manželským zväzkom s jednou osobou, žije v manželskom zväzku s inou osobou, nikdy nebolo dovolené, aby takáto osoba mohla pristúpiť k prijatiu svätého prijímania"[iv].

Ak kňaz alebo hierarcha poruší tento zákaz týkajúci sa prijímania svätej Eucharistie znovu zosobášenými rozvedenými, aj keď slovami vyznáva nerozlučiteľnosť manželstva, potom sa dopúšťa toho, čo kardinál Müller nazýva "praktickou herézou". Dlho pred súčasnými diskusiami tento pojem používal, prinajmenšom implicitne, svätý Bernard z Clairvaux (1090 - 1153) vo svojich kázňach. Svätý Alfonz (1696-1787) si ho od neho požičal, aby ho ďalej rozvinul v niektorých svojich spisoch.

Známy traktát svätého Alfonza o dôstojnosti a povinnostiach kňaza (1760)[v] veľmi pravdepodobne najdôležitejším textom, aký bol kedy napísaný o svätom kňazstve. Počnúc vlastnosťami, ktoré by mali mať tí, čo sa pripravujú na kňazstvo, pokračujúc kritériami na rozlíšenie autentického povolania a potom sa zaoberajúc tým, ako by mal človek prijať a plniť svoju posvätnú službu, všetko podáva svätý doktor s neochvejnou jasnosťou. Okrem toho sa rozoberajú aj veľmi bolestivé otázky, ako napríklad svätokrádežné liturgie.

V súvislosti s VIII. kapitolou, ktorá je celá venovaná hriechu pohoršenia, ktorého sa dopúšťajú kňazi, svätý Alfonz najprv citovaním pápeža Gregora I. (asi 540 - 604) ukazuje, že služobníci oltára sa nazývajú Patres Christianorum - otcovia kresťanov. V praxi sú otcami všetkých pokrstených, keďže sú zástupcami Boha na zemi. Z toho vyplýva, že ak dávajú zlý príklad svojim vlastným deťom - veriacim, dopúšťajú sa rovnakého hriechu ako rodičia, ktorí sú zlým príkladom svojim deťom. Preto, dodáva svätý Alfonz, hriechy pohoršenia, ktorých sa dopúšťajú kňazi, vedú k morálnemu zabíjaniu vlastných veriacich, rovnako ako hriechy rodičov vedú k morálnemu zabíjaniu vlastných detí.

Je pravda, že na rozdiel od "praktických" heretikov, ktorých mali svätí Bernard a Alfonz na mysli, mnohí dnešní kňazi a hierarchovia možno ani neveria evanjeliovému učeniu. Ako už niektorí autori naznačili, v takýchto prípadoch nemáme do činenia s heretikmi, ale s odpadlíkmi.

Jedným zo svätcov, ktorí sú v meditáciách svätého Alfonza najčastejšie citovaní, je legendárny svätý Bernard z Clairvaux. Tento stredoveký doktor tvrdí, že kňazi, ktorí sa dopúšťajú hriechu pohoršenia, sú zároveň samovrahovia - lebo zabíjajú vlastné duše - a vrahovia oviec z im zvereného stáda. Na tomto mieste svätý Alfonz na základe citátu svätého Bernarda vyslovuje tvrdenie, ktoré priamo súvisí s pojmom "praktická heréza":

"Svätý Bernard hovorí, že škandalózny kňaz zabíja iných v tom istom čase, keď zabíja svoju vlastnú dušu. A na inom mieste svätec píše, že niet škodlivejšieho moru pre ľudí ako nevedomosť u kňaza spojená s nepravidelnosťou života. Na inom mieste ten istý svätec hovorí, že vo svojich kázňach sú ortodoxní, ale svojím správaním sú heretici; pretože svojím zlým príkladom spôsobujú náboženstvu hlbšiu ranu ako heretici učením falošných doktrín, pretože činy majú väčšiu silu ako slová (moje zvýraznenie)"[vi].

Pamätná je veta svätého Bernarda, ktorá inšpirovala uvedený citát: "Multi sunt Catholici praedicando, qui hareretici sunt operanda" - "Mnohí sú katolíkmi v kázaní, ale sú heretikmi vo svojich skutkoch". Inými slovami, je veľa tých, ktorí slovami vyznávajú evanjelium, ale vo svojich skutkoch a činoch sú heretikmi. Skrátka, sú heretikmi v praxi.

Ak vezmeme do úvahy toto učenie dvoch učiteľov Cirkvi, ľahko pochopíme, s čím máme do činenia, keď hierarcha napríklad tvrdí, že evanjeliové učenie o nerozlučiteľnosti manželstva je nemenné, ale (Ach! Vždy nasleduje to "ale", keď hovorí praktický heretik...) kvôli ľudským slabostiam a novému historickému kontextu musíme v praxi akceptovať, že rozvedení a znovu zosobášení ľudia, "sprevádzaní", môžu prijímať sväté sviatosti. Keď počujeme takéto učenie, máme do činenia s propagátormi praktickej herézy.

Je pravda, že na rozdiel od "praktických" heretikov, ktorých mali na mysli svätí Bernard a Alfonz, mnohí dnešní kňazi a hierarchovia možno ani neveria evanjeliovému učeniu. Ovplyvnení historicistickou herézou sú presvedčení, že zjavené učenie je "prispôsobivé" - alebo dokonca úplne premenlivé - v závislosti od historického kontextu. Ako už niektorí autori naznačili, v takýchto prípadoch nemáme do činenia s heretikmi, ale s odpadlíkmi. Každopádne je isté, že praktickými herézami ohrozujú spásu všetkých - ale najmä tých kresťanov, ktorí nie sú dobre formovaní. Ak je to tak, nemôžem nespomenúť slová, ktoré povedal náš Pán Ježiš Kristus na adresu farizejov a saducejov:

"Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo sami nevchádzate, a tým, čo sa chystajú vojsť, nedovolíte vojsť" (Mt 23, 13).

Poznámky:

[i] "Kardinál Müller: Niektoré výroky pápeža Františka by mohli byť chápané ako materiálna heréza": https://www.lifesitenews.com/news/cardinal-muller-some-statements-by-pope-francis-could-be-understood-as-material-heresy/?utm_source=featured_news&utm_campaign=catholic [prístup: 12. novembra 2023]

[ii] "Pope Has 'Uttered Plenty of Material Heresies': Bývalý šéf vatikánskej doktríny": https://onepeterfive.com/pope-has-uttered-plenty-of-material-heresies-former-vatican-doctrinal-head/ [prístup: 12. novembra 2023] "Pápež František víta 'transrodové' osoby ako krstných rodičov": https://onepeterfive.com/pope-francis-transgender/ [prístup: 12. novembra 2023].

[iii] Ludwig Ott, Fundamentals of Catholic Dogma, TAN Books, 1974, s. 462.

[iv] https://cruxnow.com/vatican/2017/04/cardinal-burke-says-sympathetic-marriage-difficulties [Dostupné: 12. novembra 2023].

[v] Svätý Alfonz z Liguori, Dôstojnosť a povinnosti kňaza alebo Selva, Edited by Rev. Eugene Grimm, New York, Benzinger Brothers, 1889.

[vi] Svätý Alfonz z Liguori, Dôstojnosť a povinnosti kňaza, s. 145.

www.remnant.com