Moderní pelágianisti na gloria.tv (detailný článok)
(Heretici pod nickmi julius7, Maria Maria, Hermenegild, Olívia zelená, a iní odmietajú katolícke učenie.)
Úvod: Mnoho ľudí v súčastnosti, ktorí sa nazývajú katolíkmi a ktorí bojujú proti potratom, odmietajú katolícke učenie o dedičnom hriechu a tvrdia, že potratené deti, bez toho aby obdržali sviatostný krst, sa môžu dostať do neba; sú to svojim spôsobom moderní pelágianisti.
Títo tvrdia: že aj keď je potrat vražda, tak potratené deti nekončia v pekle a mnohokrát prichádzajú s argumentom, že tieto deti sú martýrmi a že obdržiavajú "krst krvi". Toto je však očividná heréza; a viac ohľadom tohto vysvetlím nižšie.
V tomto článku sa najskôr zameriam na ukázanie neomylného katolíckeho učenia (teda ukážem, čo Cirkev oficiálne učí) a potom ukážem niektoré príklady zlomyselných a štvavých heretikov tu na gloria.tv.
Takže, čo Cirkev oficiálne učí:
Najprv však, pre pochopenie kľúčových pojmov, napr. čo je to dogma, kto je heretikom, čo je učenie ex cathedra a pod., pozrite si tento mimoriadne dôležitý slovník pojmov a princípov.
Takže prvý bod, alebo po prvé:
[Zo stránky Kláštoru Najsvätejšej Rodiny:]
"Cirkev učí, že potratené deti a nemluvňatá, ktoré zomrú bez krstu, ihneď zostupujú do pekla, ale netrpia pekelnými ohňami. Idú na miesto v pekle, ktoré sa nazýva limbo detí. Najkonkrétnejšia definícia Cirkvi dokazujúca, že žiadnym spôsobom nie je možné, aby bolo malé dieťa spasené bez sviatosti krstu, je tá nasledujúca od pápeža Eugena IV.
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, 11. zasadnutie, 4. február 1442, ex cathedra: „Pokiaľ ide o deti, vskutku kvôli nebezpečenstvu smrti, ktoré môže častokrát nastať, keď sa im nemôže dostať žiadnej pomoci iným liekom lež skrze sviatosť krstu, prostredníctvom ktorej sú vytrhnuté z nadvlády diabla [dedičného hriechu] a adoptované ako Božie deti, odporúča, aby sa svätý krst neodkladal štyridsať alebo osemdesiat dní alebo akýkoľvek čas podľa dodržiavania zvyklostí určitých ľudí...“
Pápež Eugen IV. tu z Petrovho stolca definoval, že neexistuje žiaden iný liek na vytrhnutie malých detí z nadvlády diabla (t. j. dedičného hriechu) ako sviatosť krstu. Toto znamená, že ktokoľvek, kto tvrdošijne učí, že malé deti môžu byť spasené bez prijatia sviatosti krstu, je heretik, pretože učí, že existuje iný liek na dedičný hriech v deťoch ako sviatosť krstu."
Zdroj: Malé deti nemôžu byť spasené bez krstu
Deti, ktoré zomrú len v stave dedičného hriechu, poputujú okamžite do pekla, na miesto, kde nie je oheň. Toto je učenie Cirkvi:
Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „26. Doktrína ako tá pelagiánovská bájka, ktorá odmieta to miesto spodných oblastí (čo veriaci všeobecne označujú menom limbo detí), v ktorom duše tých, čo odchádzajú iba vo vine dedičného hriechu sú trestaní trestom zatratených, nezahrňujúc trest ohňom, akoby týmto samotným faktom, tí, čo odstraňujú trest ohňom, uviedli to stredné miesto a stav slobodný od viny a trestu medzi kráľovstvom Boha a večným zatratením, tak ako o tom Pelagiáni navnivoč hovoria.“ – Zavrhnuté ako falošné, unáhlené a ubližujúce katolíckym školám. (Denz. 1526)
Pápež Pius VI. v Auctorem Fidei zavrhuje učenie heretikov pelagiánov, že potratené deti idú do nejakého stredného miesta, kde by mohli prežívať štastie, alebo blaženosť a kde by boli oslobodené od odlúčenia od Boha. No súčastní heretici sú ešte horší: vravia, že potratené deti sú martýrmi a že idú priamo do neba. Skutočne diabolská heréza. Ale viac k tomu uvediem nižšie pri konkrétnej osobe. Smutným faktom je, že deti, ktoré sú ľuďmi zabíjané v materniciach žien, putujú do pekla a nebudú mať nikdy šancu byť s Pánom Bohom. Preto je potrat tak nesmierne dôležitý pre Diabla, pretože je to spôsob, akým sú milióny detí odlúčené od Boha a je im odoprený krst.
Po druhé: Je katolíckým učením, že my všetci sa rodíme s dedičným hriechom. Toto je definovaná pravda, ktorá je neomylne hlásaná Cirkvou od jej vzniku.
Ž 51,7 "Naozaj som sa narodil v neprávosti a matka ma počala v hriechu."
S výnimkou Našej Pani Márie a Ježiša Krista, Nášho Pána, sa všetci počali v dedičnom hriechu kvôli hriechu Adama. Tento hriech nám zabraňuje vôjsť do nebeského kráľovstva a stať sa Božími deťmi a tento hriech nemožno zmazať niak inak než sviatosťou krstu. Niet iného spôsobu, než skrz sviatosť krstu, ktorý by zmazal tento dedičný hriech, ktorý si každý so sebou od počatia nesie.
Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 3. a 4., O dedičnom hriechu:
„3. Kto tvrdí, že tento Adamov hriech, ktorý je svojím pôvodom jeden a prenášaný rodom, a nie napodobňovaním, ktorý je prítomný vo všetkých a je vlastný každému, môže byť odstránený skôr silami ľudskej prirodzenosti alebo iným prostriedkom, než zásluhou jedného sprostredkovateľa, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojej krvi zmieril s Bohom, „stal sa pre nás … spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“ (1 Kor 1, 30);… nech je exkomunikovaný, lebo „niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). A preto zaznelo toto slovo: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29), …“
„4. Kto popiera, že novonarodené deti treba pokrstiť, aj keď sa narodili z pokrstených rodičov, alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný, lebo to, čo povedal Apoštol: „Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (Rim 5,12), sa nemá chápať inak, než ako to chápala katolícka Cirkev, ktorá je rozšírená všade. Podľa tohto pravidla viery sú totiž z tradície apoštolov aj deti, ktoré samy ešte nemohli spáchať nijaký hriech, opravdivo krstené na odpustenie hriechov, aby bolo u nich znovuzrodením (regeneratione) očistené to, čo pritiahli na seba splodením (generatione) (Synoda v Kartágu roku 418, 2. kánon), lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5).“
Ján 3:5 "Ježiš odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva."
Zjv 21,27 "[O nebi:] Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života." [- to jest skrze krst]
Tí, čo učia, že nenarodené deti môžu byť zachránené bez sviatosti krstu, popierajú katolícke učenie o dedičnom hriechu. Niet spása bezo krstu.
Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 7. zasadnutie, kán. 5 o sviatosti krstu, ex cathedra: „Ak niekto hovorí, že krst [sviatosť] je voliteľný, to jest nie nevyhnutný k spáse (porov. Jn 3:5): nech je prekliaty.“
Pápež Pius XI., Quas Primas (# 15), 11. december 1925: „Toto kráľovstvo je v Evanjeliách vskutku predstavené ako také, do ktorého sa ľudia pripravujú vstúpiť konaním pokánia; ďalej doň nemôžu vstúpiť inak ako skrze vieru a krst, ktorý je síce vonkajším obradom, ale značí a učiňuje vnútornú obnovu.“
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, si drží prvé miesto spomedzi všetkých sviatostí; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa nenarodíme znova z vody a z ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matéria tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“
Nič azda nemôže byť jasnejšie.
Po tretie: Katolícke učenie hovorí, že všetci tí, čo zomrú v dedičnom hriechu, pôjdu na veky do pekla:
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Laetentur Caeli“, 6. zasadnutie, 6. júl 1439, ex cathedra: „Definujeme aj to, že... duše tých, čo tento život opúšťajú v skutočnom smrteľnom hriechu alebo iba v dedičnom hriechu, idú rovno do pekla, avšak aby boli potrestaní nerovnakými trestami.“
Pápež Gregory X., Druhý lyonský koncil r. 1274, ex cathedra: „Duše tých, ktorí zomrú vo smrteľnom hriechu alebo len v dedičnom hriechu... okamžite padnú do pekla, ale budú potrestaní inými trestami“
Štvrtý bod, alebo po štvrté: Čo je to (tzv.) "krst túžby" a (tzv.) "krst krvi"?
Takzvaný krst túžby a krst krvi, sú učenia niektorých mužov z Cirkvi, niektorých teológov, či ostatných. Jedná sa o učenia ľudí, ktoré ale nikdy neboli definované Katolíckou Cirkvou. Sú to mylné učenia, ktorého sa zastávali i niektorí svätí, ako napr. sv. Tomáš a sv. Alfonz. Dalo by sa o tom veľa rozprávať a na stránke vatikankatolicky.com je mnoho argumentov proti krstu túžby a krstu krvi.
Ale v skratke: Krst túžby, tak ako sa tomu verilo, je mylné učenie, že katechumeni, ktorí sa pripravovali na sviatostný krst, ktorí verili v Pána Ježiša a Sv. Trojicu, že ak takí zomreli, tak neboli zachránení lež skrze "krst túžby", alebo inak: túžbou obdržať krst. Pravda je však taká, že toto mylné učenie sa dá vyvrátiť pozitívnymi výrokmi magistéria a argumentáciou používajúc dogmatické fakty. Napr.: "Každé ľudské stvorenie musí byť podriadené rímskemu pontifikovi, aby bolo spasené (de fide, Bonifác VIII., Unam Sanctam), a nie je možné byť podriadeným rímskemu pontifikovi bez sviatosti krstu (de fide, Tridentský koncil, 14. zasadnutie, 2. hlava)" - viac tuná: Správa pre tých, čo veria v krst túžby
Čo sa týka takzvaného krstu krvi. Je to ďalšie učenie ľudí - podobne ako to pred tým - ktoré tvrdí, že človek môže byť zachránený skrze akt/čin martýrstva pre Ježiša Krista; to jest tiež nepokrstení katechumeni, ktorí preliali svoju krv pre Ježiša. Toto je ale mylné učenie. Takisto tento "krst krvi" nebol nikdy definovaný.
Pápežska Bulla Benedictus Deus vyvracia "krst krvi", viď nižšie. Avšak, nikdy žiaden svätý sa nezastával toho, že nenarodené deti môžu ísť do neba skrze "krst krvi" - toto je úplna novota, ktorú razia heretici typu Július7 i mnohí iní.
Krst krvi, tak ako sa tomu verilo, zahŕňal len tých, ktorí vlastnou vôľou zomreli pre Ježiša. Malé deti nemajú vek umu, aby mohli obetovať život za Krista. Malé deti ak žijú, môžu byť pokrstené, kedy sa im zázračne vlieva do duše viera, nádej a láska, a zmazáva sa dedičný hriech, čož je nevyhnutné pre spásu, ale čin obetovania sa pre Ježiša, tak to si vyžaduje vek umu.
Piaty bod: Bulla pápeža Benedikta XII. Benedictus Deus ukončuje všetku diskusiu:
Pápež Benedikt XII., Benedictus Deus, 1336, ex cathedra: "Touto konštitúciou, ktorá zostane platná natrvalo, My definujeme s apoštolskou autoritou, že podľa všeobecného usporiadania Boha,
[i.] duše všetkých svätých mužov, ktorí opustili tento svet pred Umučením nášho Pána Ježiša Krista, [ii.] tak ako aj tie svätých apoštolov, martýrov, spovedníkov, panien a iných veriacich, ktorí zomreli po ich prijatí posvätného krstu Krista, v ktorých nič nemuselo byť očistené keď zomreli - ani nemusí byť, keď v budúcnosti zomrú - alebo ak bolo nutné v tom čase - či bude musieť byť - čokoľvek očistené v nich samých, potom, keď by mali byť očistení po ich smrti, [iii.] a duše detí znovuzrodené v tom istom krste Kristovom a tých, ktorí budú krstení - keď by mali byť krstení - zomierajúc pred používaním ich slobodnej vôle,
okamžite po ich smrti a predošle zmienenom očistení, u tých, ktorých treba očistenie takéhoto druhu, i pred vzkriesením ich tiel a Všeobecným súdom, nasledujúc Nanebovstúpenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista do neba, boli, sú a budú v nebi, v Kráľovstve nebeskom a v nebeskom raji s Kristom..."
Bulla Benedictus Deus nám vysvetľuje, že všetci martýri, apoštoli, panny, spovedníci a iní veriaci, ktorí zomreli po prijatí posvätného krstu Krista, budú v nebi [pravda, ak zomreli v stave milosti]. Bulla hovorí, že malé deti sú znovuzrodené v tom istom krste Kristovom, to jest sviatostnom krste Ježiša Krista vodou. Ak bola niekedy možnosť definovať "krst krvi", tak to bolo práve v tejto bulle Benedictus Deus; ale nič také tam nebadáme a práve naopak, táto bulla vyvracia "krst krvi", pretože všetci martýri majú ten istý krst, ktorý dostávajú deti ako malé. Pán Boh chráni neomylné katolícke učenie. Nikdy sa učenie o "krstu krvi" neocitlo v oficiálnom učení magistéria, pretože samotný Pán Boh chráni učenie magistéria od omylu; a pretože učenie "krstu krvi" je učenie ľudí a nie Katolíckej Cirkvi, pilieru pravdy.
Pápež Pius XI., Divini Illius Magistri (# 18), 31. december 1929: „...sám Boh urobil Cirkev účastnou na božskom magistériu a vďaka jeho božskej pomoci neschopnou pomýliť sa.“
Pápež Pius X., Editae Saepe (# 8), 26. máj 1910: „...iba zázrak onej božskej moci môže ochrániť Cirkev... od škvrny vo svätosti jej doktríny...“
Zhrnutie ku všetkým vyššie uvedeným bodom: toto všetko sú nevyvrátiteľné fakty; hore zmienené jest pravé katolícke učenie, a kto by sa týmto učeniam magistéria opovážil vzdorovať, i napriek oboznámení sa, strháva na seba anathemu (prekliatie), a odporuje Bohom zjaveným pravdám.
A teraz k tým heretikom a darebným klamárom na gloria.tv
Július7 (interakcia: 1,2,3,4,) (liky Júliusovi7: 1).
--
Úvod: Július7 je agresívny antisedevakantista, klamár a heretik, ktorý tvrdí, že potratené deti môžu byť spasené. Najprv však uvedenie ľudí do mojej interakcie s ním: nedávno vyšiel článok, kde sa spomínal protestantský "pastor", ktorému synovi sa podľa nich zjavil Ježiš. Toto "zjavenie" nieslo so sebou dva hlavné problémy, na ktoré poukazujem v mojom komentári pod článkom:
po prvé, ono "zjavenie" naznačuje, že potratené deti (v tomto prípade sa zrejme jedná o dieťa, ktoré zomrelo bez zásahu rodičov v tele matky) môžu byť spasené bez sviatostného krstu. Mám opodstatnenú obavu, že títo protestanti neučinili krst v krajnej núdzi, tesne po predčastnom narodení, alebo prirodzenom potratení takéhoto dieťaťa. Poznámka: je možnosť urobiť krst v krajnej núdzi a urobiť podmienečný krst.
Podmienečný krst je: "Ak nežiješ, nekrstím ťa, ale ak si nažive, ja ťa krstím v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého." (Musíte liať vodu na dieťa, zakiaľ hovoríte zvýraznené slová.)
Avšak, hlavným dôvodom prečo je toto zmienené "zjavenie" falošné, je že "Ježiš" vyzýva dieťa, aby povedalo otcovi, aby dokončil svoju modlitbu. Lenže toto nedáva zmysel. Heretický "pastor" nie je kresťan, a učí mnohé bludy proti Katolíckej Cirkvi. Ak by skutočný Ježiš chcel, aby chlapec a otec mali úžitok, tak by otcovi ukázal, aby sa obrátil na katolicizmus a zriekol svojich heréz. Lenže pravý opak sa stal, a toto "zjavenie" utvrdilo otca na ceste kacírstva. Čiže toľko k úvodu. Diabol sa dokáže maskovať ako falošný anjel svetla.
--
A teraz detailne rozoberiem to, čo Július7 rozprával a učil. Písal (podčiarknutie je odo mňa):
Július7: "Katolícka Cirkev nemá doteraz úplne jasno, kde končia potratené deti. Je na to mnoho teologických názorov, pretože v NZ sa o tejto téme jasne nehovorí. Áno je treba platný krst na vstup do neba, ale v RKC existuje aj krst krvi skrze mučeníctvo. Takže nepokladám od teba za rozumné,aby si sa "jednoznačne" vyjadril, kde končia potratené deti. Je veľká škoda, že svatci ako páter Pio a ďalší, ktorí iste vedeli o tomto viac sa k tomu nevyjadrili, alebo aspoň ja o tom neviem..."
Július7 nevie o čom rozpráva - a je mu popravde jedno, že či rozpráva správne alebo nie, pretože, ak by mu záležalo na pravde, tak by sa veľmi rýchlo dozvedel, že potratené deti, ktoré nedostanú krst, nemôžu ísť do neba. Kebyže si spraví, jak sa hovorí, domácu úlohu, tak by našiel katolícke učenie o dedičnom hriechu, o nevyhnutnosti krstu pre spásu, i katolícke učenie o osude ľudí, ktorí zomrú v dedičnom hriechu a pod. Lenže tento falošný učiteľ, bez hanby, výjde na verejnosť a začne poúčať, v otázkach, v ktorých nemá jasno, v najzávažnejších otázkach posvätnej doktríny, a začne rozprávať evidentné nepravdy o tom, že Cirkev nemá jasno, kde končia potratené deti. A nie je to tak, že by sa pýtal a snažil sa niečo naučiť, sťa nejaký novic, nie, on z vlastnej pýchy a nevedomosti začal vynášať súdy o mne, že to, čo rozprávam je "nerozumné" a pod.
Pripomeniem kanón z Kostnického koncilu:
Pápež Martin V., Kostnický koncil, 15. zasadnutie, 6. júl 1415 – odsudzujúc články Jána Viklefa – 6. propozícia: „Tí, čo tvrdia, že deti veriacich zomierajúce bez sviatostného krstu nebudú spasené, sú hlúpi a opovážliví v tom, že to hovoria.“ [- zavrhnuté]
Pripomeniem, čo učí Cirkev o tých, čo zomrú v stave dedičného hriechu:
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Laetentur Caeli“, 6. zasadnutie, 6. júl 1439, ex cathedra: „Definujeme aj to, že... duše tých, čo tento život opúšťajú v skutočnom smrteľnom hriechu alebo iba v dedičnom hriechu, idú rovno do pekla, avšak aby boli potrestaní nerovnakými trestami.“
Pápež Gregory X., Druhý lyonský koncil r. 1274, ex cathedra: „Duše tých, ktorí zomrú vo smrteľnom hriechu alebo len v dedičnom hriechu... okamžite padnú do pekla, ale budú potrestaní inými trestami“
Preto som ho nazval klamárom, kvôli tomu, že učí niečo, čo je očividne heretické a ľahko vyvrátiteľné, i keď môže chýbať u neho v prvej chvíli (tak jak je asi zrejmé) pohnútka miasť, lenže u heretikov sa zlovôla predpokladá. To, čo učí tento Július7, je niečo podobné, ako tvrdiť, že Cirkev doteraz nemá jasno, že či Mária bola počatá nepoškvrnená - je to ekvivalent toho, pretože my katolíci vieme, že to bolo riadne a slávnostne definované. A tak teda, tento heretik hreší proti viere, proti láske, pretože v otázkach najposvätnejšej doktríny, nemá vôbec jasno, nevie o čom hovorí, a i bez tak sa snaží učiť ostatných i keď ho Boh k tomu nevolá; a sú to takýto lajdáci a heretici, ktorí vedú duše do herézy a potom následne do pekla. Je plne zodpovedný za to, čo robí, a nejestvuje u takéhoto pyšného psedoučiteľa ospravedlnenie. Boh pyšným odporuje a pokorným dáva milosť (1 Pt 5:5; Jk 4:6).
A hovoril som heretik preto, pretože na nenarodené deti, ktoré ak zomrú a ktoré nesú dedičný hriech, sa snaží nájsť inú cestu alebo spôsob, ako by mohli ísť do neba, než skrze Ježiša Krista. Vyššie v úvode som vysvetlil, čo učí katolícke učenie. Nebudem sa opakovať. Cirkev vždy učila, že deti bez krstu nemôžu byť spasené. Je to veľmi, veľmi známy fakt (a veľmi ľahko dohladateľný).
Svätý Augustín (415): Ktokoľvek, kto by povedal, že nemluvňatá, ktoré zídu zo života bez účasti na sviatosti [krstu], by mali byť urobené živé v Kristovi, ide skutočne proti kázaniu onoho apoštola a zavrhuje celú Cirkev…“
Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 4., O dedičnom hriechu: "... alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný, lebo to, čo povedal Apoštol: „Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (Rim 5,12), sa nemá chápať inak, než ako to chápala katolícka Cirkev, ktorá je rozšírená všade. Podľa tohto pravidla viery sú totiž z tradície apoštolov aj deti, ktoré samy ešte nemohli spáchať nijaký hriech, opravdivo krstené na odpustenie hriechov, aby bolo u nich znovuzrodením (regeneratione) očistené to, čo pritiahli na seba splodením (generatione) (Synoda v Kartágu roku 418, 2. kánon), lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5).
Čiže bol som právom rozhorčený. No i tak si trocha vyčítam, že som nezareagoval taktickejšie, miernejšie a viac trpezlivejšie. Po ďalšie, tento človek je v schizme, ktorý ma volá heretikom, je to klamár a nekatolík. Po ďalšie: je jasné, že tento heretik, ktorý nevie vôbec o čom rozpráva, a ktorý si môže sám za to, že je heretikom, sa snaží robiť rozdiel medzi potratenými deťmi a novorodencami (ktorí zomrú a nie je ich čas pokrstiť). Lenže toto rozlišovanie je bludné.
Písal (zvýraznenie je jeho): "Katolícka Cirkev nemá doteraz úplne jasno, kde končia potratené deti."
Takže tu neklam a nemanipuluj ako sektársky heretik. Žiadny pápež nepovedal ex cathedra, že POTRATENÉ DETI sú v pekle..."
Cirkev, ako sme si ukázali, evidentne a opakovane učí, kam idú potratené deti... aký epický kix od neho! Vysvetlil som to už v druhom bode v úvode, ale pripomeniem pasáž so sv. Písma: Žalmy 51,7 "Naozaj som sa narodil v neprávosti a matka ma počala v hriechu."
Takže to vyvracia jeho argument. Všetci majú dedičný hriech už pri počatí (výnimkou boli iba Ježiš a Mária), a nemožno tento dedičný hriech zmazať inak než sviatosti krstu - dogma.
Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 4., O dedičnom hriechu:
„4. Kto popiera, že novonarodené deti treba pokrstiť, aj keď sa narodili z pokrstených rodičov, alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný,..."
V to, čo verí Július7, je aj úplna hlúposť. Ak by bola pravda to, že zabíjanie deti v maternici im zabezpečí "krst krvi", tak načo potom riskovať, že sa narodí dieťa mrtvé alebo zomrie pri pôrode (alebo testne po pôrode) a riskovať, že sa nestihne doniesť voda (a ešte treba dúfať aj v to, že bude dieťa zázrakom žiť)? - dovedené do absurdnosti, niekto by mohol povedať: prečo radšej všetky deti rovno nezabiť, veď podľa Júliusa7, títo idú veselo do neba. Vidíte tu absurdnosť? Podľa Júliusa7, ak by platilo to, čo hovorí, tak by vlastne potratári robili veľkú Božiu službu.
Títo moderní pelagiáni nemajú rozum a rozprávaju bludy, úplné sprostosti. Rozprávajú bludy, herézy. Kiež by sa spamätali. Kiež by bol Boh milostivý a vyviedol ich z bludov a heréz.
Pápež sv. Inocent (414): „Ale to, čo tvrdí vaše bratstvo, hlásajú pelagiáni, že aj bez milosti krstu môžu byť malé deti obdarené odmenami večného života je docela idiotské.“
Po ďalšie, v inom vlákne v diskusii, ten istý heretik vytvára strašiaka (útočí na falošnú pozíciu, ktorú nezastávam) a súhlasí s ďalším heretikom pod nickom Hermenegild.
--
Július7 a Hermenegild, (interakcia 1,2) (liky: 1).
Úvod: Bližšie do prítomnosti Július7 otvorene klame o mne a potvrdzuje, že mu je pravda ukradnutá (je mu úplne jedno, čo povie a čo si navymýšľa). Súhlasí s klamárom a ďalším heretikom s nickom menom Hermenegild.
Obaja napádajú niečo, v čo neverím a nikde som také ani netvrdil. Tvrdia klamársky, že starozákonní svätí [oprava: musia byť] v pekle, pretože tvrdím a zastávam katolícky postoj, v zhode s katolíckym učením a magistériom, že potratené deti idú do pekla. Verím v Bohom zjavené pravdy, lebo som kresťan, oni tomu odporjú, lebo sú to heretici a neveria v pápežsku neomylnosť a v slová Pána Ježiša Krista. Nieto heretikov, ktorí by súčastne neodpovorvali v minulosti aj pápežovi a katolíckej hierarchii. Sú to obaja skutoční heretici, protestanti. No a druhá vec, Július7 zoči voči pápežským bullám a katolíckemu učeniu, ide proti nemu. Tento komentár napísal až potom, čo videl katolícke učenie. Je to tvrdošijný heretik.
Čo títo heretici nechápu (a popravde vyzerá to, že sú úplne neznalí pápežskej neomylnosti) je, že to, čo pápež učí buď ex cathedra alebo riadnym a všeobecným magistériom, je neomylné. Títo ľudia majú popravde otvorený odpor k dogmatickým prehláseniam pápežov (k dogmám, ktoré citujem) a nie su o nič menší kacíri než protestanti alebo tzv. pravoslávni.
A samozrejme verím a i učím ostatných, že povinnosť krstiť nastala až po Umučení Ježiša Krista. Starozákonní svätí boli v limbe otcov, neboli v nebi, pretože prvým kto vkročil do neba, ktorý otvoril dvere do neba, bol Ježiš Kristus.
Katechizmus Tridentského koncilu, Krst sa stal povinným po Kristovom zmŕtvychvstaní, s. 171: „Svätí pisatelia sú jednotní, keď hovoria, že po zmŕtvychvstaní Pána, keď dal svojim apoštolom príkaz, aby išli a učili všetky národy: krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, zákon krstu sa stal povinným pre všetkých, čo mali byť spasení.“
Toto si ale títo heretici zrejme neuvedomujú a podvodne a arogantne napádajú katolícke učenie o nevyhnutnosti krstu pre spásu, a vravia, že ak je pravdivé katolícke učenie, ktoré prezentujem, tak SZ svätí musia byť v pekle. Aký neskutočný kix a mylný záver, ktorý som zrovna vyvrátil.
--
Maria Maria (nick)
Ďalšia pelagiánka a i ohavná klamárka, je heretička pod nickom Maria Maria, (interakcia: 1,2,3,4,5) (liky Maria Maria: 1,2,3).
Stačí, keď si človek rozklikne tú interakciu. Viac k tomu nemusím dodávať. Je to protestantka, pelagiánka a totálna klamárka. Dokonca sa okázale rúha Duchu Svätému. Toto, čo predviedla, možno kľudne označiť ako spirituálnu čiernu mágiu.
(Inde táto heretička dosť agresívne útočila proti sedesvakantizmu)
Vyjadrím sa teraz v krátkosti k téme sedesvakantizmu:
Manifestovaný odpadlík a heretik antipápež František, je v skutočnosti očividný notorický heretik a modlár. Je katolícke učenie, že heretici nie sú členmi Cirkvi a takisto je katolícke učenie, že heretici nezastávajú žiaden úrad v Cirkvi:
Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“
Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 15), 29. jún 1896: „Nikto, preto, pokiaľ nie je v spoločenstve s Petrom, nemôže mať podiel na jeho právomoci, keďže je absurdné predstaviť si, aby ten, čo je vonku, mohol v Cirkvi rozkazovať.“
Viac tuná: Prečo heretik nemôže byť pápežom – Katolícka Cirkev
Naozaj je to takto jednoduché. Tí, čo nazývajú sedesvakantizmus herézou, nevedia o čom rozprávajú a nemajú žiadnu vieru.
--
Olívia Zelená
Ďalšia neskutočná klamárka, je kacírka, liberálka a tiež pelagiánka Olívia Zelená (interakcia 1,2,3,4,) (pôvodné obhajovanie smilniacich párov) (liky Olívii: 1,2)
Úvod: najprv musím uviesť mojú prvú interakciu s touto osobou. Nebudem dávať odkazy, ale popíšem, kde nastal hneď kameň úrazu s touto osobou: bol tu totižto zverejnený jeden istý príspevok, kde boli zobrazovaní vo veľmi intímnych záberoch, jedna žena v plavkách a s ňou nejaký vozičkár. Pointa mala byť to, že hoc bol chlapík vozíčkar, tak s ním randila dlhé roky istá žena, ktorá s ním robila aj na zábery ľahké porno a k tomu častokrát sa okázalo ukazovala v bikinách, leginách a rôznych necudných pózach. Tento pár bol evidentne pod vplyvom smilstva a diabla. A nielen to, vyšlo najavo, že tento pár žil dlhé roky v konkubináte, ako druh a družka spolu v jednej domácnosti (podobne sa chová nesmierne množstvo zlomyselných mladých ľudí, ktorí nemilujú Boha). Takéto pohoršovanie mi samozrejme vadilo, a malo by i každému človeku, ktorý miluje Boha.
Ž 97,10 "Vy, ktorí milujete Hospodina, nenáviďte zlo!"
Čiže voči môjmu ráznemu katolíckemu postoju proti smilniacim párom, sa dosť arogantne obula táto obhájkyňa zla, argumentami, že je to "ich vec", "nemožno nimi opovrhovať", "chcú si užiť" a pod. Ale toto je podobné liberálom, ktorí sa pretvarujú na katolíkov. Títo nemajú lásku k bližnému. Argumentuje podobne ako liberálni politici, čo sa hrajú na katolíkov, ktorí vravia, že sú osobne proti potratom, ale, že keď to robia ostatní, tak to je "ich vec", (príkladom môže byť Biden, Pelosi, alebo Melinda Gates, ktorá podporuje antikoncepciu). Hriech treba odsudzovať! bez ohľadu na to, či to zmeni váš denný program. Liberálka Olívia hovorila:
"Nepovedala som, že schvaľujem žitie v konkubináte, ale že je to každého osobná vec a nebudem preto útočiť na každého druhého človeka len preto, že s niekým býva ako druh a družka."
Čiže táto klamárka dokáže v jednej vete poprieť samú seba. Je to diabolská, zahmlievajúca, liberálna klamárka.
A táto klamárka, táto tvrdohlavá heretička, si dovolila tiež zaútočiť na katolícke učenie ohľadom nevyhnutnosti krstu pre spásu. Pozrite si interakciu hore, oné odkazy.
Zacitujem teraz niekoľko jej argumentov a moje protireakcie:
[Olívia Zelená:] "... nepíš svoje teórie o potratených detičkách, nemáš žiadnu súdnosť, empatiu a asi ani inteligenciu voči druhým.. Si predstav, že by to teraz čítali nejakí rodičia, ktorým zomreli deti pred alebo počas pôrodu! - vzbudíš v nich len strach a hrôzu, že ich nepokrstené deti skončili v pekle"
[Protireakcia:] "... to že idete proti katolíckemu učeniu o nevyhnutnosti krstu z vás robí odporcu Ježiša Krista. Tí, čo sa modlia za potratené deti, nie sú kresťania, no sú to moderní Pelágianisti. Vy ste sektárka, moderná pelagiánka.
Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 7. zasadnutie, kán. 5 o sviatosti krstu, ex cathedra: „Ak niekto hovorí, že krst [sviatosť] je voliteľný, to jest nie nevyhnutný k spáse (porov. Jn 3:5): nech je prekliaty.
(...) Pápež Martin V., Kostnický koncil, 15. zasadnutie, 6. júl 1415 – odsudzujúc články Jána Viklefa – 6. propozícia: „Tí, čo tvrdia, že deti veriacich zomierajúce bez sviatostného krstu nebudú spasené, sú hlúpi a opovážliví v tom, že to hovoria.“ [- zavrhnuté]“
Dodám: od slova do slova tento arogantný protestant protirečí Kostnickému koncilu. A mimochodom, je láskave a dobré povedať ľuďom pravdu. Táto klamárka odmieta Ježišové slová a snaží sa manipulovať skrze city. Pravda ostáva pravdou (to nezmení žiadna diabolská protestantka) a je povinnosťou katolíkov informovať ľudí o pravde.
[Olívia Zelená:] "Nie som posadnutá furt niekoho poúčať, tak ako ty, lebo takto žije väčšina a žiaden zmysel by to nemalo, len by ma vysmiali, že sa druhým starám do vzťahov" (zvýraznenie odo mňa.)
[Protireakcia:] "Vy by ste zrejme odsúdila i sv. Jána Krstiteľa, alebo pápeža Pavla III. No a čo, že by vás vysmiali? Hoc nemáme povinnosť chodiť od jedného k druhému, ale ak sa niečo deje v našom blízkom okolí, alebo verejne, je možné ohradiť sa. Vy robíte ale opak, útočite na mňa a obhajujete smilniace páry argumentom "ich vec"; osobne tvrdíte, že neschvaľujete konkubinát, ale druhým dychom ho tolerujete, ako taký liberál. Ste tak zamotaná v klamstve, že si naraz odporujete v jednej vete."
Dodám: kto sa bojí povedať pravdu, lebo sa bojí, že by ho ľudia vysmiali, sa hanbí za Ježišové slová a hanbí sa za Ježiša. Pán hovorí:
Mk 8,38 "Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“
Mt 10,38 "Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden."
--
Na koniec nemožno menovite nespomenúť zlomyselných protestantov ( @Michal Bil @didimos @milboy @bratr, @Marieta Ria , @Martin - Patrón Svätý Malachiáš ) Ich liky vidno v obrázkoch hore.
Tak tuto to máte. Na mňa a proti katolíckemu učeniu sa vyrojil kŕdeľ štvavých a podlých pelagiánov, skutočných heretikov. Nevyhnutnosť krstu k spáse je jedna z najdôležitejších dogiem, ktorú títo kacieri okázale popierajú, tak ako bolo dokázané.
Úvod: Mnoho ľudí v súčastnosti, ktorí sa nazývajú katolíkmi a ktorí bojujú proti potratom, odmietajú katolícke učenie o dedičnom hriechu a tvrdia, že potratené deti, bez toho aby obdržali sviatostný krst, sa môžu dostať do neba; sú to svojim spôsobom moderní pelágianisti.
Títo tvrdia: že aj keď je potrat vražda, tak potratené deti nekončia v pekle a mnohokrát prichádzajú s argumentom, že tieto deti sú martýrmi a že obdržiavajú "krst krvi". Toto je však očividná heréza; a viac ohľadom tohto vysvetlím nižšie.
V tomto článku sa najskôr zameriam na ukázanie neomylného katolíckeho učenia (teda ukážem, čo Cirkev oficiálne učí) a potom ukážem niektoré príklady zlomyselných a štvavých heretikov tu na gloria.tv.
Takže, čo Cirkev oficiálne učí:
Najprv však, pre pochopenie kľúčových pojmov, napr. čo je to dogma, kto je heretikom, čo je učenie ex cathedra a pod., pozrite si tento mimoriadne dôležitý slovník pojmov a princípov.
Takže prvý bod, alebo po prvé:
[Zo stránky Kláštoru Najsvätejšej Rodiny:]
"Cirkev učí, že potratené deti a nemluvňatá, ktoré zomrú bez krstu, ihneď zostupujú do pekla, ale netrpia pekelnými ohňami. Idú na miesto v pekle, ktoré sa nazýva limbo detí. Najkonkrétnejšia definícia Cirkvi dokazujúca, že žiadnym spôsobom nie je možné, aby bolo malé dieťa spasené bez sviatosti krstu, je tá nasledujúca od pápeža Eugena IV.
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, 11. zasadnutie, 4. február 1442, ex cathedra: „Pokiaľ ide o deti, vskutku kvôli nebezpečenstvu smrti, ktoré môže častokrát nastať, keď sa im nemôže dostať žiadnej pomoci iným liekom lež skrze sviatosť krstu, prostredníctvom ktorej sú vytrhnuté z nadvlády diabla [dedičného hriechu] a adoptované ako Božie deti, odporúča, aby sa svätý krst neodkladal štyridsať alebo osemdesiat dní alebo akýkoľvek čas podľa dodržiavania zvyklostí určitých ľudí...“
Pápež Eugen IV. tu z Petrovho stolca definoval, že neexistuje žiaden iný liek na vytrhnutie malých detí z nadvlády diabla (t. j. dedičného hriechu) ako sviatosť krstu. Toto znamená, že ktokoľvek, kto tvrdošijne učí, že malé deti môžu byť spasené bez prijatia sviatosti krstu, je heretik, pretože učí, že existuje iný liek na dedičný hriech v deťoch ako sviatosť krstu."
Zdroj: Malé deti nemôžu byť spasené bez krstu
Deti, ktoré zomrú len v stave dedičného hriechu, poputujú okamžite do pekla, na miesto, kde nie je oheň. Toto je učenie Cirkvi:
Pápež Pius VI., Auctorem fidei, 28. august 1794: „26. Doktrína ako tá pelagiánovská bájka, ktorá odmieta to miesto spodných oblastí (čo veriaci všeobecne označujú menom limbo detí), v ktorom duše tých, čo odchádzajú iba vo vine dedičného hriechu sú trestaní trestom zatratených, nezahrňujúc trest ohňom, akoby týmto samotným faktom, tí, čo odstraňujú trest ohňom, uviedli to stredné miesto a stav slobodný od viny a trestu medzi kráľovstvom Boha a večným zatratením, tak ako o tom Pelagiáni navnivoč hovoria.“ – Zavrhnuté ako falošné, unáhlené a ubližujúce katolíckym školám. (Denz. 1526)
Pápež Pius VI. v Auctorem Fidei zavrhuje učenie heretikov pelagiánov, že potratené deti idú do nejakého stredného miesta, kde by mohli prežívať štastie, alebo blaženosť a kde by boli oslobodené od odlúčenia od Boha. No súčastní heretici sú ešte horší: vravia, že potratené deti sú martýrmi a že idú priamo do neba. Skutočne diabolská heréza. Ale viac k tomu uvediem nižšie pri konkrétnej osobe. Smutným faktom je, že deti, ktoré sú ľuďmi zabíjané v materniciach žien, putujú do pekla a nebudú mať nikdy šancu byť s Pánom Bohom. Preto je potrat tak nesmierne dôležitý pre Diabla, pretože je to spôsob, akým sú milióny detí odlúčené od Boha a je im odoprený krst.
Po druhé: Je katolíckým učením, že my všetci sa rodíme s dedičným hriechom. Toto je definovaná pravda, ktorá je neomylne hlásaná Cirkvou od jej vzniku.
Ž 51,7 "Naozaj som sa narodil v neprávosti a matka ma počala v hriechu."
S výnimkou Našej Pani Márie a Ježiša Krista, Nášho Pána, sa všetci počali v dedičnom hriechu kvôli hriechu Adama. Tento hriech nám zabraňuje vôjsť do nebeského kráľovstva a stať sa Božími deťmi a tento hriech nemožno zmazať niak inak než sviatosťou krstu. Niet iného spôsobu, než skrz sviatosť krstu, ktorý by zmazal tento dedičný hriech, ktorý si každý so sebou od počatia nesie.
Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 3. a 4., O dedičnom hriechu:
„3. Kto tvrdí, že tento Adamov hriech, ktorý je svojím pôvodom jeden a prenášaný rodom, a nie napodobňovaním, ktorý je prítomný vo všetkých a je vlastný každému, môže byť odstránený skôr silami ľudskej prirodzenosti alebo iným prostriedkom, než zásluhou jedného sprostredkovateľa, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojej krvi zmieril s Bohom, „stal sa pre nás … spravodlivosťou, posvätením a vykúpením“ (1 Kor 1, 30);… nech je exkomunikovaný, lebo „niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). A preto zaznelo toto slovo: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29), …“
„4. Kto popiera, že novonarodené deti treba pokrstiť, aj keď sa narodili z pokrstených rodičov, alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný, lebo to, čo povedal Apoštol: „Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (Rim 5,12), sa nemá chápať inak, než ako to chápala katolícka Cirkev, ktorá je rozšírená všade. Podľa tohto pravidla viery sú totiž z tradície apoštolov aj deti, ktoré samy ešte nemohli spáchať nijaký hriech, opravdivo krstené na odpustenie hriechov, aby bolo u nich znovuzrodením (regeneratione) očistené to, čo pritiahli na seba splodením (generatione) (Synoda v Kartágu roku 418, 2. kánon), lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5).“
Ján 3:5 "Ježiš odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva."
Zjv 21,27 "[O nebi:] Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života." [- to jest skrze krst]
Tí, čo učia, že nenarodené deti môžu byť zachránené bez sviatosti krstu, popierajú katolícke učenie o dedičnom hriechu. Niet spása bezo krstu.
Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 7. zasadnutie, kán. 5 o sviatosti krstu, ex cathedra: „Ak niekto hovorí, že krst [sviatosť] je voliteľný, to jest nie nevyhnutný k spáse (porov. Jn 3:5): nech je prekliaty.“
Pápež Pius XI., Quas Primas (# 15), 11. december 1925: „Toto kráľovstvo je v Evanjeliách vskutku predstavené ako také, do ktorého sa ľudia pripravujú vstúpiť konaním pokánia; ďalej doň nemôžu vstúpiť inak ako skrze vieru a krst, ktorý je síce vonkajším obradom, ale značí a učiňuje vnútornú obnovu.“
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439: „Svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života, si drží prvé miesto spomedzi všetkých sviatostí; skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa nenarodíme znova z vody a z ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matéria tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“
Nič azda nemôže byť jasnejšie.
Po tretie: Katolícke učenie hovorí, že všetci tí, čo zomrú v dedičnom hriechu, pôjdu na veky do pekla:
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Laetentur Caeli“, 6. zasadnutie, 6. júl 1439, ex cathedra: „Definujeme aj to, že... duše tých, čo tento život opúšťajú v skutočnom smrteľnom hriechu alebo iba v dedičnom hriechu, idú rovno do pekla, avšak aby boli potrestaní nerovnakými trestami.“
Pápež Gregory X., Druhý lyonský koncil r. 1274, ex cathedra: „Duše tých, ktorí zomrú vo smrteľnom hriechu alebo len v dedičnom hriechu... okamžite padnú do pekla, ale budú potrestaní inými trestami“
Štvrtý bod, alebo po štvrté: Čo je to (tzv.) "krst túžby" a (tzv.) "krst krvi"?
Takzvaný krst túžby a krst krvi, sú učenia niektorých mužov z Cirkvi, niektorých teológov, či ostatných. Jedná sa o učenia ľudí, ktoré ale nikdy neboli definované Katolíckou Cirkvou. Sú to mylné učenia, ktorého sa zastávali i niektorí svätí, ako napr. sv. Tomáš a sv. Alfonz. Dalo by sa o tom veľa rozprávať a na stránke vatikankatolicky.com je mnoho argumentov proti krstu túžby a krstu krvi.
Ale v skratke: Krst túžby, tak ako sa tomu verilo, je mylné učenie, že katechumeni, ktorí sa pripravovali na sviatostný krst, ktorí verili v Pána Ježiša a Sv. Trojicu, že ak takí zomreli, tak neboli zachránení lež skrze "krst túžby", alebo inak: túžbou obdržať krst. Pravda je však taká, že toto mylné učenie sa dá vyvrátiť pozitívnymi výrokmi magistéria a argumentáciou používajúc dogmatické fakty. Napr.: "Každé ľudské stvorenie musí byť podriadené rímskemu pontifikovi, aby bolo spasené (de fide, Bonifác VIII., Unam Sanctam), a nie je možné byť podriadeným rímskemu pontifikovi bez sviatosti krstu (de fide, Tridentský koncil, 14. zasadnutie, 2. hlava)" - viac tuná: Správa pre tých, čo veria v krst túžby
Čo sa týka takzvaného krstu krvi. Je to ďalšie učenie ľudí - podobne ako to pred tým - ktoré tvrdí, že človek môže byť zachránený skrze akt/čin martýrstva pre Ježiša Krista; to jest tiež nepokrstení katechumeni, ktorí preliali svoju krv pre Ježiša. Toto je ale mylné učenie. Takisto tento "krst krvi" nebol nikdy definovaný.
Pápežska Bulla Benedictus Deus vyvracia "krst krvi", viď nižšie. Avšak, nikdy žiaden svätý sa nezastával toho, že nenarodené deti môžu ísť do neba skrze "krst krvi" - toto je úplna novota, ktorú razia heretici typu Július7 i mnohí iní.
Krst krvi, tak ako sa tomu verilo, zahŕňal len tých, ktorí vlastnou vôľou zomreli pre Ježiša. Malé deti nemajú vek umu, aby mohli obetovať život za Krista. Malé deti ak žijú, môžu byť pokrstené, kedy sa im zázračne vlieva do duše viera, nádej a láska, a zmazáva sa dedičný hriech, čož je nevyhnutné pre spásu, ale čin obetovania sa pre Ježiša, tak to si vyžaduje vek umu.
Piaty bod: Bulla pápeža Benedikta XII. Benedictus Deus ukončuje všetku diskusiu:
Pápež Benedikt XII., Benedictus Deus, 1336, ex cathedra: "Touto konštitúciou, ktorá zostane platná natrvalo, My definujeme s apoštolskou autoritou, že podľa všeobecného usporiadania Boha,
[i.] duše všetkých svätých mužov, ktorí opustili tento svet pred Umučením nášho Pána Ježiša Krista, [ii.] tak ako aj tie svätých apoštolov, martýrov, spovedníkov, panien a iných veriacich, ktorí zomreli po ich prijatí posvätného krstu Krista, v ktorých nič nemuselo byť očistené keď zomreli - ani nemusí byť, keď v budúcnosti zomrú - alebo ak bolo nutné v tom čase - či bude musieť byť - čokoľvek očistené v nich samých, potom, keď by mali byť očistení po ich smrti, [iii.] a duše detí znovuzrodené v tom istom krste Kristovom a tých, ktorí budú krstení - keď by mali byť krstení - zomierajúc pred používaním ich slobodnej vôle,
okamžite po ich smrti a predošle zmienenom očistení, u tých, ktorých treba očistenie takéhoto druhu, i pred vzkriesením ich tiel a Všeobecným súdom, nasledujúc Nanebovstúpenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista do neba, boli, sú a budú v nebi, v Kráľovstve nebeskom a v nebeskom raji s Kristom..."
Bulla Benedictus Deus nám vysvetľuje, že všetci martýri, apoštoli, panny, spovedníci a iní veriaci, ktorí zomreli po prijatí posvätného krstu Krista, budú v nebi [pravda, ak zomreli v stave milosti]. Bulla hovorí, že malé deti sú znovuzrodené v tom istom krste Kristovom, to jest sviatostnom krste Ježiša Krista vodou. Ak bola niekedy možnosť definovať "krst krvi", tak to bolo práve v tejto bulle Benedictus Deus; ale nič také tam nebadáme a práve naopak, táto bulla vyvracia "krst krvi", pretože všetci martýri majú ten istý krst, ktorý dostávajú deti ako malé. Pán Boh chráni neomylné katolícke učenie. Nikdy sa učenie o "krstu krvi" neocitlo v oficiálnom učení magistéria, pretože samotný Pán Boh chráni učenie magistéria od omylu; a pretože učenie "krstu krvi" je učenie ľudí a nie Katolíckej Cirkvi, pilieru pravdy.
Pápež Pius XI., Divini Illius Magistri (# 18), 31. december 1929: „...sám Boh urobil Cirkev účastnou na božskom magistériu a vďaka jeho božskej pomoci neschopnou pomýliť sa.“
Pápež Pius X., Editae Saepe (# 8), 26. máj 1910: „...iba zázrak onej božskej moci môže ochrániť Cirkev... od škvrny vo svätosti jej doktríny...“
Zhrnutie ku všetkým vyššie uvedeným bodom: toto všetko sú nevyvrátiteľné fakty; hore zmienené jest pravé katolícke učenie, a kto by sa týmto učeniam magistéria opovážil vzdorovať, i napriek oboznámení sa, strháva na seba anathemu (prekliatie), a odporuje Bohom zjaveným pravdám.
A teraz k tým heretikom a darebným klamárom na gloria.tv
Július7 (interakcia: 1,2,3,4,) (liky Júliusovi7: 1).
--
Úvod: Július7 je agresívny antisedevakantista, klamár a heretik, ktorý tvrdí, že potratené deti môžu byť spasené. Najprv však uvedenie ľudí do mojej interakcie s ním: nedávno vyšiel článok, kde sa spomínal protestantský "pastor", ktorému synovi sa podľa nich zjavil Ježiš. Toto "zjavenie" nieslo so sebou dva hlavné problémy, na ktoré poukazujem v mojom komentári pod článkom:
po prvé, ono "zjavenie" naznačuje, že potratené deti (v tomto prípade sa zrejme jedná o dieťa, ktoré zomrelo bez zásahu rodičov v tele matky) môžu byť spasené bez sviatostného krstu. Mám opodstatnenú obavu, že títo protestanti neučinili krst v krajnej núdzi, tesne po predčastnom narodení, alebo prirodzenom potratení takéhoto dieťaťa. Poznámka: je možnosť urobiť krst v krajnej núdzi a urobiť podmienečný krst.
Podmienečný krst je: "Ak nežiješ, nekrstím ťa, ale ak si nažive, ja ťa krstím v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého." (Musíte liať vodu na dieťa, zakiaľ hovoríte zvýraznené slová.)
Avšak, hlavným dôvodom prečo je toto zmienené "zjavenie" falošné, je že "Ježiš" vyzýva dieťa, aby povedalo otcovi, aby dokončil svoju modlitbu. Lenže toto nedáva zmysel. Heretický "pastor" nie je kresťan, a učí mnohé bludy proti Katolíckej Cirkvi. Ak by skutočný Ježiš chcel, aby chlapec a otec mali úžitok, tak by otcovi ukázal, aby sa obrátil na katolicizmus a zriekol svojich heréz. Lenže pravý opak sa stal, a toto "zjavenie" utvrdilo otca na ceste kacírstva. Čiže toľko k úvodu. Diabol sa dokáže maskovať ako falošný anjel svetla.
--
A teraz detailne rozoberiem to, čo Július7 rozprával a učil. Písal (podčiarknutie je odo mňa):
Július7: "Katolícka Cirkev nemá doteraz úplne jasno, kde končia potratené deti. Je na to mnoho teologických názorov, pretože v NZ sa o tejto téme jasne nehovorí. Áno je treba platný krst na vstup do neba, ale v RKC existuje aj krst krvi skrze mučeníctvo. Takže nepokladám od teba za rozumné,aby si sa "jednoznačne" vyjadril, kde končia potratené deti. Je veľká škoda, že svatci ako páter Pio a ďalší, ktorí iste vedeli o tomto viac sa k tomu nevyjadrili, alebo aspoň ja o tom neviem..."
Július7 nevie o čom rozpráva - a je mu popravde jedno, že či rozpráva správne alebo nie, pretože, ak by mu záležalo na pravde, tak by sa veľmi rýchlo dozvedel, že potratené deti, ktoré nedostanú krst, nemôžu ísť do neba. Kebyže si spraví, jak sa hovorí, domácu úlohu, tak by našiel katolícke učenie o dedičnom hriechu, o nevyhnutnosti krstu pre spásu, i katolícke učenie o osude ľudí, ktorí zomrú v dedičnom hriechu a pod. Lenže tento falošný učiteľ, bez hanby, výjde na verejnosť a začne poúčať, v otázkach, v ktorých nemá jasno, v najzávažnejších otázkach posvätnej doktríny, a začne rozprávať evidentné nepravdy o tom, že Cirkev nemá jasno, kde končia potratené deti. A nie je to tak, že by sa pýtal a snažil sa niečo naučiť, sťa nejaký novic, nie, on z vlastnej pýchy a nevedomosti začal vynášať súdy o mne, že to, čo rozprávam je "nerozumné" a pod.
Pripomeniem kanón z Kostnického koncilu:
Pápež Martin V., Kostnický koncil, 15. zasadnutie, 6. júl 1415 – odsudzujúc články Jána Viklefa – 6. propozícia: „Tí, čo tvrdia, že deti veriacich zomierajúce bez sviatostného krstu nebudú spasené, sú hlúpi a opovážliví v tom, že to hovoria.“ [- zavrhnuté]
Pripomeniem, čo učí Cirkev o tých, čo zomrú v stave dedičného hriechu:
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Laetentur Caeli“, 6. zasadnutie, 6. júl 1439, ex cathedra: „Definujeme aj to, že... duše tých, čo tento život opúšťajú v skutočnom smrteľnom hriechu alebo iba v dedičnom hriechu, idú rovno do pekla, avšak aby boli potrestaní nerovnakými trestami.“
Pápež Gregory X., Druhý lyonský koncil r. 1274, ex cathedra: „Duše tých, ktorí zomrú vo smrteľnom hriechu alebo len v dedičnom hriechu... okamžite padnú do pekla, ale budú potrestaní inými trestami“
Preto som ho nazval klamárom, kvôli tomu, že učí niečo, čo je očividne heretické a ľahko vyvrátiteľné, i keď môže chýbať u neho v prvej chvíli (tak jak je asi zrejmé) pohnútka miasť, lenže u heretikov sa zlovôla predpokladá. To, čo učí tento Július7, je niečo podobné, ako tvrdiť, že Cirkev doteraz nemá jasno, že či Mária bola počatá nepoškvrnená - je to ekvivalent toho, pretože my katolíci vieme, že to bolo riadne a slávnostne definované. A tak teda, tento heretik hreší proti viere, proti láske, pretože v otázkach najposvätnejšej doktríny, nemá vôbec jasno, nevie o čom hovorí, a i bez tak sa snaží učiť ostatných i keď ho Boh k tomu nevolá; a sú to takýto lajdáci a heretici, ktorí vedú duše do herézy a potom následne do pekla. Je plne zodpovedný za to, čo robí, a nejestvuje u takéhoto pyšného psedoučiteľa ospravedlnenie. Boh pyšným odporuje a pokorným dáva milosť (1 Pt 5:5; Jk 4:6).
A hovoril som heretik preto, pretože na nenarodené deti, ktoré ak zomrú a ktoré nesú dedičný hriech, sa snaží nájsť inú cestu alebo spôsob, ako by mohli ísť do neba, než skrze Ježiša Krista. Vyššie v úvode som vysvetlil, čo učí katolícke učenie. Nebudem sa opakovať. Cirkev vždy učila, že deti bez krstu nemôžu byť spasené. Je to veľmi, veľmi známy fakt (a veľmi ľahko dohladateľný).
Svätý Augustín (415): Ktokoľvek, kto by povedal, že nemluvňatá, ktoré zídu zo života bez účasti na sviatosti [krstu], by mali byť urobené živé v Kristovi, ide skutočne proti kázaniu onoho apoštola a zavrhuje celú Cirkev…“
Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 4., O dedičnom hriechu: "... alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný, lebo to, čo povedal Apoštol: „Skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili“ (Rim 5,12), sa nemá chápať inak, než ako to chápala katolícka Cirkev, ktorá je rozšírená všade. Podľa tohto pravidla viery sú totiž z tradície apoštolov aj deti, ktoré samy ešte nemohli spáchať nijaký hriech, opravdivo krstené na odpustenie hriechov, aby bolo u nich znovuzrodením (regeneratione) očistené to, čo pritiahli na seba splodením (generatione) (Synoda v Kartágu roku 418, 2. kánon), lebo „ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5).
Čiže bol som právom rozhorčený. No i tak si trocha vyčítam, že som nezareagoval taktickejšie, miernejšie a viac trpezlivejšie. Po ďalšie, tento človek je v schizme, ktorý ma volá heretikom, je to klamár a nekatolík. Po ďalšie: je jasné, že tento heretik, ktorý nevie vôbec o čom rozpráva, a ktorý si môže sám za to, že je heretikom, sa snaží robiť rozdiel medzi potratenými deťmi a novorodencami (ktorí zomrú a nie je ich čas pokrstiť). Lenže toto rozlišovanie je bludné.
Písal (zvýraznenie je jeho): "Katolícka Cirkev nemá doteraz úplne jasno, kde končia potratené deti."
Takže tu neklam a nemanipuluj ako sektársky heretik. Žiadny pápež nepovedal ex cathedra, že POTRATENÉ DETI sú v pekle..."
Cirkev, ako sme si ukázali, evidentne a opakovane učí, kam idú potratené deti... aký epický kix od neho! Vysvetlil som to už v druhom bode v úvode, ale pripomeniem pasáž so sv. Písma: Žalmy 51,7 "Naozaj som sa narodil v neprávosti a matka ma počala v hriechu."
Takže to vyvracia jeho argument. Všetci majú dedičný hriech už pri počatí (výnimkou boli iba Ježiš a Mária), a nemožno tento dedičný hriech zmazať inak než sviatosti krstu - dogma.
Tridentský Koncil, 5. zasadnutie, kan. 4., O dedičnom hriechu:
„4. Kto popiera, že novonarodené deti treba pokrstiť, aj keď sa narodili z pokrstených rodičov, alebo kto hovorí, že sú síce krstené na odpustenie hriechov, ale že z Adama nepriťahujú na seba nič z dedičného hriechu, čo by bolo treba na dosiahnutie večného života očistiť v kúpeli znovuzrodenia, z čoho vyplýva, že u nich forma krstu „na odpustenie hriechov“ sa nechápe v pravom, ale v nesprávnom zmysle, nech je exkomunikovaný,..."
V to, čo verí Július7, je aj úplna hlúposť. Ak by bola pravda to, že zabíjanie deti v maternici im zabezpečí "krst krvi", tak načo potom riskovať, že sa narodí dieťa mrtvé alebo zomrie pri pôrode (alebo testne po pôrode) a riskovať, že sa nestihne doniesť voda (a ešte treba dúfať aj v to, že bude dieťa zázrakom žiť)? - dovedené do absurdnosti, niekto by mohol povedať: prečo radšej všetky deti rovno nezabiť, veď podľa Júliusa7, títo idú veselo do neba. Vidíte tu absurdnosť? Podľa Júliusa7, ak by platilo to, čo hovorí, tak by vlastne potratári robili veľkú Božiu službu.
Títo moderní pelagiáni nemajú rozum a rozprávaju bludy, úplné sprostosti. Rozprávajú bludy, herézy. Kiež by sa spamätali. Kiež by bol Boh milostivý a vyviedol ich z bludov a heréz.
Pápež sv. Inocent (414): „Ale to, čo tvrdí vaše bratstvo, hlásajú pelagiáni, že aj bez milosti krstu môžu byť malé deti obdarené odmenami večného života je docela idiotské.“
Po ďalšie, v inom vlákne v diskusii, ten istý heretik vytvára strašiaka (útočí na falošnú pozíciu, ktorú nezastávam) a súhlasí s ďalším heretikom pod nickom Hermenegild.
--
Július7 a Hermenegild, (interakcia 1,2) (liky: 1).
Úvod: Bližšie do prítomnosti Július7 otvorene klame o mne a potvrdzuje, že mu je pravda ukradnutá (je mu úplne jedno, čo povie a čo si navymýšľa). Súhlasí s klamárom a ďalším heretikom s nickom menom Hermenegild.
Obaja napádajú niečo, v čo neverím a nikde som také ani netvrdil. Tvrdia klamársky, že starozákonní svätí [oprava: musia byť] v pekle, pretože tvrdím a zastávam katolícky postoj, v zhode s katolíckym učením a magistériom, že potratené deti idú do pekla. Verím v Bohom zjavené pravdy, lebo som kresťan, oni tomu odporjú, lebo sú to heretici a neveria v pápežsku neomylnosť a v slová Pána Ježiša Krista. Nieto heretikov, ktorí by súčastne neodpovorvali v minulosti aj pápežovi a katolíckej hierarchii. Sú to obaja skutoční heretici, protestanti. No a druhá vec, Július7 zoči voči pápežským bullám a katolíckemu učeniu, ide proti nemu. Tento komentár napísal až potom, čo videl katolícke učenie. Je to tvrdošijný heretik.
Čo títo heretici nechápu (a popravde vyzerá to, že sú úplne neznalí pápežskej neomylnosti) je, že to, čo pápež učí buď ex cathedra alebo riadnym a všeobecným magistériom, je neomylné. Títo ľudia majú popravde otvorený odpor k dogmatickým prehláseniam pápežov (k dogmám, ktoré citujem) a nie su o nič menší kacíri než protestanti alebo tzv. pravoslávni.
A samozrejme verím a i učím ostatných, že povinnosť krstiť nastala až po Umučení Ježiša Krista. Starozákonní svätí boli v limbe otcov, neboli v nebi, pretože prvým kto vkročil do neba, ktorý otvoril dvere do neba, bol Ježiš Kristus.
Katechizmus Tridentského koncilu, Krst sa stal povinným po Kristovom zmŕtvychvstaní, s. 171: „Svätí pisatelia sú jednotní, keď hovoria, že po zmŕtvychvstaní Pána, keď dal svojim apoštolom príkaz, aby išli a učili všetky národy: krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, zákon krstu sa stal povinným pre všetkých, čo mali byť spasení.“
Toto si ale títo heretici zrejme neuvedomujú a podvodne a arogantne napádajú katolícke učenie o nevyhnutnosti krstu pre spásu, a vravia, že ak je pravdivé katolícke učenie, ktoré prezentujem, tak SZ svätí musia byť v pekle. Aký neskutočný kix a mylný záver, ktorý som zrovna vyvrátil.
--
Maria Maria (nick)
Ďalšia pelagiánka a i ohavná klamárka, je heretička pod nickom Maria Maria, (interakcia: 1,2,3,4,5) (liky Maria Maria: 1,2,3).
Stačí, keď si človek rozklikne tú interakciu. Viac k tomu nemusím dodávať. Je to protestantka, pelagiánka a totálna klamárka. Dokonca sa okázale rúha Duchu Svätému. Toto, čo predviedla, možno kľudne označiť ako spirituálnu čiernu mágiu.
(Inde táto heretička dosť agresívne útočila proti sedesvakantizmu)
Vyjadrím sa teraz v krátkosti k téme sedesvakantizmu:
Manifestovaný odpadlík a heretik antipápež František, je v skutočnosti očividný notorický heretik a modlár. Je katolícke učenie, že heretici nie sú členmi Cirkvi a takisto je katolícke učenie, že heretici nezastávajú žiaden úrad v Cirkvi:
Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“
Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 15), 29. jún 1896: „Nikto, preto, pokiaľ nie je v spoločenstve s Petrom, nemôže mať podiel na jeho právomoci, keďže je absurdné predstaviť si, aby ten, čo je vonku, mohol v Cirkvi rozkazovať.“
Viac tuná: Prečo heretik nemôže byť pápežom – Katolícka Cirkev
Naozaj je to takto jednoduché. Tí, čo nazývajú sedesvakantizmus herézou, nevedia o čom rozprávajú a nemajú žiadnu vieru.
--
Olívia Zelená
Ďalšia neskutočná klamárka, je kacírka, liberálka a tiež pelagiánka Olívia Zelená (interakcia 1,2,3,4,) (pôvodné obhajovanie smilniacich párov) (liky Olívii: 1,2)
Úvod: najprv musím uviesť mojú prvú interakciu s touto osobou. Nebudem dávať odkazy, ale popíšem, kde nastal hneď kameň úrazu s touto osobou: bol tu totižto zverejnený jeden istý príspevok, kde boli zobrazovaní vo veľmi intímnych záberoch, jedna žena v plavkách a s ňou nejaký vozičkár. Pointa mala byť to, že hoc bol chlapík vozíčkar, tak s ním randila dlhé roky istá žena, ktorá s ním robila aj na zábery ľahké porno a k tomu častokrát sa okázalo ukazovala v bikinách, leginách a rôznych necudných pózach. Tento pár bol evidentne pod vplyvom smilstva a diabla. A nielen to, vyšlo najavo, že tento pár žil dlhé roky v konkubináte, ako druh a družka spolu v jednej domácnosti (podobne sa chová nesmierne množstvo zlomyselných mladých ľudí, ktorí nemilujú Boha). Takéto pohoršovanie mi samozrejme vadilo, a malo by i každému človeku, ktorý miluje Boha.
Ž 97,10 "Vy, ktorí milujete Hospodina, nenáviďte zlo!"
Čiže voči môjmu ráznemu katolíckemu postoju proti smilniacim párom, sa dosť arogantne obula táto obhájkyňa zla, argumentami, že je to "ich vec", "nemožno nimi opovrhovať", "chcú si užiť" a pod. Ale toto je podobné liberálom, ktorí sa pretvarujú na katolíkov. Títo nemajú lásku k bližnému. Argumentuje podobne ako liberálni politici, čo sa hrajú na katolíkov, ktorí vravia, že sú osobne proti potratom, ale, že keď to robia ostatní, tak to je "ich vec", (príkladom môže byť Biden, Pelosi, alebo Melinda Gates, ktorá podporuje antikoncepciu). Hriech treba odsudzovať! bez ohľadu na to, či to zmeni váš denný program. Liberálka Olívia hovorila:
"Nepovedala som, že schvaľujem žitie v konkubináte, ale že je to každého osobná vec a nebudem preto útočiť na každého druhého človeka len preto, že s niekým býva ako druh a družka."
Čiže táto klamárka dokáže v jednej vete poprieť samú seba. Je to diabolská, zahmlievajúca, liberálna klamárka.
A táto klamárka, táto tvrdohlavá heretička, si dovolila tiež zaútočiť na katolícke učenie ohľadom nevyhnutnosti krstu pre spásu. Pozrite si interakciu hore, oné odkazy.
Zacitujem teraz niekoľko jej argumentov a moje protireakcie:
[Olívia Zelená:] "... nepíš svoje teórie o potratených detičkách, nemáš žiadnu súdnosť, empatiu a asi ani inteligenciu voči druhým.. Si predstav, že by to teraz čítali nejakí rodičia, ktorým zomreli deti pred alebo počas pôrodu! - vzbudíš v nich len strach a hrôzu, že ich nepokrstené deti skončili v pekle"
[Protireakcia:] "... to že idete proti katolíckemu učeniu o nevyhnutnosti krstu z vás robí odporcu Ježiša Krista. Tí, čo sa modlia za potratené deti, nie sú kresťania, no sú to moderní Pelágianisti. Vy ste sektárka, moderná pelagiánka.
Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 7. zasadnutie, kán. 5 o sviatosti krstu, ex cathedra: „Ak niekto hovorí, že krst [sviatosť] je voliteľný, to jest nie nevyhnutný k spáse (porov. Jn 3:5): nech je prekliaty.
(...) Pápež Martin V., Kostnický koncil, 15. zasadnutie, 6. júl 1415 – odsudzujúc články Jána Viklefa – 6. propozícia: „Tí, čo tvrdia, že deti veriacich zomierajúce bez sviatostného krstu nebudú spasené, sú hlúpi a opovážliví v tom, že to hovoria.“ [- zavrhnuté]“
Dodám: od slova do slova tento arogantný protestant protirečí Kostnickému koncilu. A mimochodom, je láskave a dobré povedať ľuďom pravdu. Táto klamárka odmieta Ježišové slová a snaží sa manipulovať skrze city. Pravda ostáva pravdou (to nezmení žiadna diabolská protestantka) a je povinnosťou katolíkov informovať ľudí o pravde.
[Olívia Zelená:] "Nie som posadnutá furt niekoho poúčať, tak ako ty, lebo takto žije väčšina a žiaden zmysel by to nemalo, len by ma vysmiali, že sa druhým starám do vzťahov" (zvýraznenie odo mňa.)
[Protireakcia:] "Vy by ste zrejme odsúdila i sv. Jána Krstiteľa, alebo pápeža Pavla III. No a čo, že by vás vysmiali? Hoc nemáme povinnosť chodiť od jedného k druhému, ale ak sa niečo deje v našom blízkom okolí, alebo verejne, je možné ohradiť sa. Vy robíte ale opak, útočite na mňa a obhajujete smilniace páry argumentom "ich vec"; osobne tvrdíte, že neschvaľujete konkubinát, ale druhým dychom ho tolerujete, ako taký liberál. Ste tak zamotaná v klamstve, že si naraz odporujete v jednej vete."
Dodám: kto sa bojí povedať pravdu, lebo sa bojí, že by ho ľudia vysmiali, sa hanbí za Ježišové slová a hanbí sa za Ježiša. Pán hovorí:
Mk 8,38 "Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“
Mt 10,38 "Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden."
--
Na koniec nemožno menovite nespomenúť zlomyselných protestantov ( @Michal Bil @didimos @milboy @bratr, @Marieta Ria , @Martin - Patrón Svätý Malachiáš ) Ich liky vidno v obrázkoch hore.
Tak tuto to máte. Na mňa a proti katolíckemu učeniu sa vyrojil kŕdeľ štvavých a podlých pelagiánov, skutočných heretikov. Nevyhnutnosť krstu k spáse je jedna z najdôležitejších dogiem, ktorú títo kacieri okázale popierajú, tak ako bolo dokázané.