Katolícke Noviny: Zbierať sa na muníciu?
Zbierať sa na muníciu?
Dobrovoľná občianska zbierka, ktorá znamená použitie súkromných zdrojov s cieľom dodať muníciu na sebaobranu Ukrajiny, sa stala otázkou morálky i medzinárodného práva. Je z týchto hľadísk v poriadku?
Marek Šmid 23.04.2024
Samotnú zbierku na muníciu sprevádza šľachetný úmysel občianskeho darcu. Za sedem dní sa do nej zapojilo približne 50-tisíc obyvateľov Slovenska sumou vyše tri milióny eur, čo je prejav významnej občianskej solidarity so susedským národom. Použitie výťažku by však mala správne a spravodlivo zabezpečiť koordinujúca sila reprezentovaná určitou štátnou mocou a darca by mal byť informovaný o tom, že takáto možnosť bude využitá.
V základoch posúdenia veci môžeme vychádzať z toho, že v rámci OSN niet pochýb, že Ukrajina čelí agresii v konflikte, v ktorom sa dá jasne identifikovať jednostranne iniciovaný ozbrojený útok a individuálna sebaobrana proti nemu, vykonávaná v súlade s medzinárodným verejným právom.
Štáty, ktoré sú členmi NATO, neintervenujú v ozbrojenom konflikte priamo, ich vojská sa nezúčastňujú v boji, nejde teda o priame zapojenie do vojny podľa medzinárodného práva. Dodávajú však humanitárnu pomoc a prostriedky na ozbrojenú obranu vojakom Ukrajiny, ktoré majú charakter zbraní a výcviku.
Nejde o nič nové: zdroje dodávok čohokoľvek, čo v tejto súvislosti obstará štát Európskej únie či každý ďalší štát, sú otázkou nielen dobrovoľných zbierok, ale doposiaľ najmä štátnych zdrojov získaných z daní fyzických a právnických osôb; len s tým rozdielom, že dane sú na rozdiel od zbierok štátne zdroje získané od obyvateľov na povinnom právnom základe.
Občania majú právo prostredníctvom štátu alebo aj osobne a súkromne podať do rúk „chlieb i palicu“ ľuďom krajiny, ktorá je v núdzi – napríklad aj preto, že čelí neoprávnenému vojenskému útoku. Teda byť dobrovoľne zdrojom materiálnej humanitárnej pomoci i pomoci na odvrátenie ozbrojeného útoku. Ak by to tak nebolo, zjednodušene by išlo o podaný chlieb, ktorý po neodvrátenom útoku už nie je potrebný, lebo tí, ktorí ho mali konzumovať, už nežijú.
Teda zbierka na muníciu je podľa môjho názoru v poriadku a je prejavom solidarity. Ale ako nám naliehavo pripomína pápež František, máme byť múdri i v tejto veci: prísne sledovať oprávnenosť externých dodávok munície i zbraní Ukrajine z hľadiska morálky. Teda nepodporovať žiadne obchody, zneužitia alebo provokácie. A predovšetkým – myslieť vždy a všade na ľudí: neprestať ponúkať agresorovi ochotu k dialógu, hoci sa zdá akokoľvek nemožný. To je v súlade s evanjeliom i spravodlivou obranou.
Dobrovoľná občianska zbierka, ktorá znamená použitie súkromných zdrojov s cieľom dodať muníciu na sebaobranu Ukrajiny, sa stala otázkou morálky i medzinárodného práva. Je z týchto hľadísk v poriadku?
Marek Šmid 23.04.2024
Samotnú zbierku na muníciu sprevádza šľachetný úmysel občianskeho darcu. Za sedem dní sa do nej zapojilo približne 50-tisíc obyvateľov Slovenska sumou vyše tri milióny eur, čo je prejav významnej občianskej solidarity so susedským národom. Použitie výťažku by však mala správne a spravodlivo zabezpečiť koordinujúca sila reprezentovaná určitou štátnou mocou a darca by mal byť informovaný o tom, že takáto možnosť bude využitá.
V základoch posúdenia veci môžeme vychádzať z toho, že v rámci OSN niet pochýb, že Ukrajina čelí agresii v konflikte, v ktorom sa dá jasne identifikovať jednostranne iniciovaný ozbrojený útok a individuálna sebaobrana proti nemu, vykonávaná v súlade s medzinárodným verejným právom.
Štáty, ktoré sú členmi NATO, neintervenujú v ozbrojenom konflikte priamo, ich vojská sa nezúčastňujú v boji, nejde teda o priame zapojenie do vojny podľa medzinárodného práva. Dodávajú však humanitárnu pomoc a prostriedky na ozbrojenú obranu vojakom Ukrajiny, ktoré majú charakter zbraní a výcviku.
Nejde o nič nové: zdroje dodávok čohokoľvek, čo v tejto súvislosti obstará štát Európskej únie či každý ďalší štát, sú otázkou nielen dobrovoľných zbierok, ale doposiaľ najmä štátnych zdrojov získaných z daní fyzických a právnických osôb; len s tým rozdielom, že dane sú na rozdiel od zbierok štátne zdroje získané od obyvateľov na povinnom právnom základe.
Občania majú právo prostredníctvom štátu alebo aj osobne a súkromne podať do rúk „chlieb i palicu“ ľuďom krajiny, ktorá je v núdzi – napríklad aj preto, že čelí neoprávnenému vojenskému útoku. Teda byť dobrovoľne zdrojom materiálnej humanitárnej pomoci i pomoci na odvrátenie ozbrojeného útoku. Ak by to tak nebolo, zjednodušene by išlo o podaný chlieb, ktorý po neodvrátenom útoku už nie je potrebný, lebo tí, ktorí ho mali konzumovať, už nežijú.
Teda zbierka na muníciu je podľa môjho názoru v poriadku a je prejavom solidarity. Ale ako nám naliehavo pripomína pápež František, máme byť múdri i v tejto veci: prísne sledovať oprávnenosť externých dodávok munície i zbraní Ukrajine z hľadiska morálky. Teda nepodporovať žiadne obchody, zneužitia alebo provokácie. A predovšetkým – myslieť vždy a všade na ľudí: neprestať ponúkať agresorovi ochotu k dialógu, hoci sa zdá akokoľvek nemožný. To je v súlade s evanjeliom i spravodlivou obranou.
