Budem teraz osobný. Mám za sebou 25 a niečo rokov práce v tom, čo sa kedysi volalo Slovenský rozhlas. Takmer vo všetkých redakciách okrem „náboženskej“ a športovej.
Hlavne v spravodajstve a v publicistike. Ako redaktor, moderátor i komentátor. A zažil som v tej práci aj dva roky bývalého režimu a potom roky toho, čo prišlo po ňom, tú novú „demokratúru“ v médiách. Vrátane jej avanturistických protagonistov, riadiacich propagandu v „Pyramíde“.
Neviem, či sa mám smiať či plakať, ale vidieť v „červenom denníčku“ fotografiu postpubertiaka v kapucni s transparentom „RTVS si nedáme“, prekonalo vo mne všetko, čo som ešte mohol (ne)očakávať od neustálych univerzálnych a po voľbách proti všetkému protestujúcich progresívnych hôrd. Veľmi dobre poznám poslucháčsku štruktúru verejnoprávneho rozhlasu a čiastočne i televízie. Verte mi, adolescentov v kapucniach s mobilom v ruke a slúchadlami v ušiach medzi ňou nenájdete. Možno iba ak v tej generácii, ktorá „žrala Jula Viršíka“. To sú však dnes ľudia minimálne stredného veku. O tom, že existuje nejaká „Pyramída“, sa možno dnešní adolescenti dozvedeli ešte keď sedeli na šerblíku a rodičia mali pustené jej vysielanie. Alebo zas až teraz, od progresívnych buričov a rozvracačov. Samozrejme, sprostredkovane cez politizujúce a protištátne fungujúce mimovládky.
RTVS si nedáme Áno, súhlasím, Slovenský rozhlas sme si nikdy nemali dať, my, občania. A najmä nie vtedy, keď ho likvidoval a politicky zotročil exminister kultúry s bojovou zástavou SaS Krajcer s jeho nastrčenou cenzorskou rukou, politicky dosadeným strážnym psom Kerberom Miloslavou Zemkovou do kresla velenia už pre istotu dvojmédia, RTVS.
Nemali sme si ho dať, keď táto pani podriadila jeho spravodajstvo politickým aktivistom a aktivistkám. Na čelo redakcií dosadila notoricky politicky jednofarebne zaradené mená. A čo s nimi nesúhlasilo, to z práce povyhadzovala „pre nadbytočnosť“. Aby som bol presný – kto nesúhlasil s nastolenou politickou propagandou, ten sa musel pratať. To isté spravil potom ďalší „večnefunkcionársky“ riaditeľ, ktorý ako prvé podrobil spravodajstvo pod riadiacu kuratelu exhibicionistov z bývalého Hricovho Rádia TWIST. Nie, nebol to Machaj, ten prišiel až po ňom, ale zopakoval to isté. Takže kto a čo si nedá? Kto a ako likvidoval verejnoprávnosť a nahradil ju primitívnou propagandou v prospech jedného, samozrejme vtedy liberálno pravicového a dnes aj progresívneho prúdu?
Ak by adolescenti, dnes protestujúci a „brániaci“ RTVS vedeli… Ak by to médium boli bývali kedysi čo len hodinu počúvali, vedeli by, že kedysi existovali v spravodajstve aj regionálne redakcie, kedysi sa do spravodajstva dostávali aj témy z oblasti poľnohospodárstva, občianske témy, kultúra, aj miestna a dobrovoľnícka kultúra. Kedysi existovali vzdelávacie programy, fungovala slovesná tvorba. Dnes? Iba ak to, kto na koho čo povedal, kam cestovala prezidentka, aký metál si kde prevzala a ako čo najviac znemožniť Fica, Harabina a už nielen Danka, ale tiež Pellegriniho, ktorého vlani v septembri tak túžobne chceli a potrebovali Šimečkovci do koalície. Iba na jeho chrbáte sa mohli vyviesť až k štátnej moci. Že sa to nestalo, nikdy mu to – vzhľadom na ich chápanie výrazu „charakternosť“ – nezabudnú.
Nie, naozaj si RTVS nedajme! Pamätám sa, ako a čo všetko sme v „rozhlase“ vyrábali vlastnými silami, za mesačnú mzdu. Dnes? Na kedysi verejnoprávnej inštitúcii doslova finančne parazituje „externé prostredie“, ktoré bez záujmu o poslucháča či diváka dodáva braky, hlavne, že ich výrobu dostane zaplatenú. Na vysielanie verejnoprávneho média a najmä na jeho kasu sa prisali večne cicajúce celebrity, ktoré síce majú ladné krivky na tele, ale o závitoch na mozgu to nemožno vravieť a smejú sa nám, bežným občanom, poslucháčom a divákom z vysielania do ksichtov. Spravodajstvo šíri iba trockistickú politickú propagandu a moderátori sú zväčša tupí ako nahnitá uhorka. Stačí si pustiť akúkoľvek politickú akože „diskusiu“. No, aj tento útvar sa po starom volal „beseda“, pretože sa v ňom besedovalo. Teda, debatovalo. Dnes sa tam nadáva, karhá, moralizuje, moderátori búšia do poslucháčov a divákov politickú propagandu ako za čias Bacílka, ako keby im išlo o extra prémie k výplate.
RTVS či STVR či ako len bude, patrí nám, všetkým Táto inštitúcia bola vybudovaná z koncesionárskych poplatkov nás všetkých. Na jej existenciu prispieval štát z rozpočtu, teda opäť z peňazí nás všetkých. A ak by niekto ešte stále mal pochybnosti, či verejnoprávne médium má patriť nám všetkým, potom nech si preštuduje „zákon o verejnoprávnosti“. Ten totiž jasne stanovuje povinnosti nielen samozvaným politickým majiteľom verejnoprávnej inštitúcie, ale aj jej zamestnancom. A mohol by k tomu pridať aj znenie nového zákona o verejnoprávnom médiu. Ale také zjavne tí adolescenti v kapucniach, aby im nebolo vidieť tváre, držiaci transparenty „RTVS si nedáme“, nečítajú. Stačí im pokyn mimovládky, ktorá dostala pokyn od straníckeho grémia. Ako inak – liberálno-progresívneho. A dovolím si ukončiť tento názor legendárnym – „velebnosti, jdu blejt.“
