„Len čo sa boľševici v Rusku v októbri 1917, chopili moci, bolo to len niekoľko týždňov po poslednom zjavení Panny Márie vo Fatime, spustili svoj program na zrušenie rodiny“
Úlohu ruského giganta na geopolitickej scéne nemožno ignorovať. Odkedy vo februári 2022 vypukla vojna s Ukrajinou, aj tí na Západe, ktorí sú ďaleko od ruských hraníc, si uvedomujú jej prítomnosť.
V priebehu posledných dvoch rokov, čoraz viac západných konzervatívcov a katolíkov začalo sympatizovať s Ruskom a jeho súčasným vedením než s vlastnými vládcami. Morálni ľudia, unavení z krízy autorít na Západe a pohŕdajúci svojimi liberálnymi vodcami, politickými i cirkevnými, vidia v Putinovi prinajmenšom muža, ktorý má autoritu a víziu pre svoj národ, nech sú jeho chyby akékoľvek. Tvárou v tvár neutíchajúcim útokom na kresťanskú vieru a morálku na Západe sú pripravení prehliadnuť takmer tisíc rokov ruskej schizmy a namiesto toho sa zamerať na rezervoár kresťanských hodnôt, ktoré vidia v ruskom pravosláví. Toto je však slabosť Západu, nie sila Východu, ktorá podporuje takéto sklony.
Okrem toho sa zdá, že východné pravoslávie trpí presne tým istým druhom bolestivého vnútorného napätia, aké zažívajú katolíci na Západe. V nedávnej eseji Kto stráži strážcov? John Behr, Public Orthodoxy, 24. apríla 2024) autor, Rev. Dr. John Behr, profesor humanitných vied na Univerzite v Aberdeene, opísal dôvody neochoty pravoslávnych vodcov spochybniť myšlienku Ruského sveta, ktorú 27. marca presadzoval na Svetovej rade ruského ľudu moskovský patriarcha Kirill cez „Svätú vojnu“. Dr. Behr, citujúc arcidiakona Johna Chryssavgisa, si kladie otázku, či toto ich zdráhanie nepramení z „útrpného, hoci nevysloveného uvedomenia si, že aj oni sú v podstate postihnutí rovnakými ranami a chybami.“
Arcidiakon Chryssavgis sa potom pýta: „Koľko pravoslávnych cirkví smeruje k oslave národa a štátu? Koľko národov s pravoslávnou väčšinou si mýli klaňanie sa Bohu s pozdravom vlajky? Je možné, že väčšina, ak nie všetky, pravoslávnych cirkví je v skutočnosti k tomu oveľa bližšie, než by si mohli priznať zvrátenú ruskú ideológiu?“.
Zatiaľ čo sa na svetovej scéne odohráva čoraz zložitejšia situácia, sme povolaní povzniesť sa nad čisto geopolitický pohľad a ašpirovať na nadprirodzenú perspektívu. Zjavenie Panny Márie vo Fatime v predvečer októbrovej revolúcie v roku 1917 od takejto perspektívy nemožno oddeliť.
Panna Mária prišla varovať pred komunizmom Na Veľkú noc, v máji 1917, v dôsledku prvej svetovej vojny Európa pripomínala predsieň pekla, ako to poznamenal americký historik Warren Carroll vo svojej vynikajúcej knihe: 1917 : Red Banners, White Mantle (Christendom Press, 1981). Aj pápež Benedikt XV. hovoril o „samovražde civilizovanej Európy“ a 5. mája apeloval na Kráľovnú pokoja týmito slovami: „K Márii, ktorá je Matkou milosrdenstva a z Božej milosti všemohúcou, nech sa láska a zbožnosť vznáša zo všetkých kútov zeme – z vznešených chrámov i z najmenších kaplniek, z kráľovských palácov a sídiel bohatých ako aj z najchudobnejších chatrčí, z krvou zaliatych plání a morí. Nech sa k nej nesie beznádejný nárek matiek a manželiek, nárek nevinných malých detí, vzdychy každého veľkodušného srdca: aby sa pohla Jej najnežnejšia a najláskavejšia starostlivosť, aby sme získali pokoj, o ktorý prosíme, pre náš nepokojný svet.“
O osem dní, 13. mája, Panna Mária prišla osobne a zjavila sa v Cova da Iria trom malým pastierikom: Lucii a jej dvom bratrancom, Hyacinte a Františkovi. Dala im pokyny, ako sa dá dosiahnuť víťazstvo Jej Nepoškvrneného Srdca, aby svetu spustošenému vojnou bolo dopriate obdobie mieru.
Po prvé, je to modlitba – najmä svätý ruženec; po druhé, odčinenie hriechov a urážok spáchaných proti svätým srdciam Ježiša a Márie; a po tretie Panna Mária žiadala, že Rusko má byť zasvätené jej Nepoškvrnenému Srdcu. „Ak moje žiadosti budú vypočuté,“ povedala Panna Mária, „Rusko sa obráti a bude mier; ak nie, rozšíri svoje bludy po celom svete vyvolávaní vojen a prenasledovania Cirkvi. Dobrí budú umučení, Svätý Otec bude musieť veľa trpieť a rozličné národy budú zničené.“
Včasné zasvätenie Ruska sa ukázalo ako ťažká úloha, ktorá v nasledujúcich rokoch viedla k značnej kontroverzii. Bez ohľadu na zásluhy, ktoré možno pripísať zjavne neúplným alebo oneskoreným pokusom o zasvätenie, nemožno poprieť, že Rusko rozšírilo svoje omyly do celého sveta a dodnes sa neobrátilo.
Ako hlavný blud Ruska sa ukázal komunizmus. Bol to revolučný projekt na vybudovanie sveta bez Boha, ktorý dobyl územia ďalej na západ, než ako kedy to dokázala Červená armáda. Šírenie materialistického ateizmu, rozklad morálnych noriem a legálne schvaľovanie potratov a homosexuality – hriechov, ktoré volajú do neba po pomste – sú dôkazom jeho úspechu. Jeho urážku voči Bohu dokazuje zásah Panny Márie. V roku 1917 nezostúpila z neba, aby odsúdila slobodomurárstvo, globalizmus alebo islam. Prišla odsúdiť komunizmus. Cieľom komunizmu bolo predefinovať všetky sociálne štruktúry tak, aby vylúčili Boha. A k tomu bolo potrebné najprv zrušiť rodinu, ktorá odráža božský poriadok.
Rodina je totiž miestom, kde sa vytvára, pestuje a chráni ľudský život. Na prirodzenej úrovni dáva zmysel ľudskému životu. Spoločnosti založené na silných rodinách sa nedajú ľahko ovládať alebo zvádzať hriechom a pôžitkárstvom. Najúčinnejším spôsobom, ako ovládať národ, je útočiť na jeho deti. Zachytením ich sŕdc a myslí sa rozhoduje o budúcnosti krajiny. Komunisti boli prví, ktorí chceli vziať rodičom právo vychovávať svoje deti.
V Manifeste komunistickej strany (1848) Karl Marx a Friedrich Engels obhajovali svoje heslo „Zrušenie rodiny! týmito slovami: „Vyčítate nám, že chceme zrušiť vykorisťovanie detí ich rodičmi? Priznávame sa k tomuto zločinu.“ (Karol Marx, Friedrich Engels, Manifest Komunistickej strany (1848), 2. kapitola. 11. slovenské vydanie. Bratislava, Pravda, 1972.)
„Vedecký“ prístup marxistov k rodine poprel prirodzený zákon, ktorému podlieha ľudská prirodzenosť. Hmota, oživená pohybom a pokrokom, je podľa nich všetko, čo existuje. Rodina je teda prechodným sociálnym usporiadaním, ktoré časom ustúpi nadradenej forme spoločnosti – spoločnosti skutočne rovných, ktorá sa teší zo spoločných zdrojov, kde ženy už nie sú utláčané mužmi ani deti „vykorisťované“ ich rodičmi.
Len čo sa boľševici v Rusku v októbri 1917, chopili moci, bolo to len niekoľko týždňov po poslednom zjavení Panny Márie vo Fatime, spustili svoj program na zrušenie rodiny.
V decembri 1917 bol zavedený rozvod, potvrdený v roku 1918 zákonom o rodine, ktorý rozvod ľahko umožnil aj bez dôvodov. V roku 1920 sa sovietske Rusko stalo prvou krajinou na svete, ktorá legalizovala potraty, čím rozpútala pohromu, ktorá zničila viac životov ako všetky vojny v dejinách.
Úplná inštitucionalizácia školstva bola kľúčovou súčasťou komunistického programu V roku 1920 Alexandra Kollontaiová, veľmi vplyvná žena v boľševickej strane a prvá ľudová komisárka pre blahobyt, napísala v časopise Komunistka: „Komunistická spoločnosť prevezme všetky povinnosti spojené s výchovou dieťaťa.“ (Alexandra Kollontaiová: Communism and the Family, Komunistka, č. 2, 1920). (1) V roku 1922 bola v Rusku z Trestného zákona vypustená prostitúcia a homosexualita.
Politickú revolúciu boľševického režimu sprevádzala príprava na kultúrnu revolúciu, ktorá bola od počiatku predovšetkým sexuálnou revolúciou. Cieľom bolo nanovo definovať nielen spoločnosť, ale samotnú ľudskú prirodzenosť.
Ako zdôraznil profesor Roberto de Mattei, Inštitút Marxa a Engelsa v Moskve mal spojenie s podobnými orgánmi v Nemecku, napríklad Inštitútom pre výskum sexuálneho života Dr. Magnusa Hirschfelda (Institut für Sexualwissenschaft), ktorý bol založený v roku 1919 s cieľom normalizovať homosexualitu. (2)
V roku 1929 sovietske vedenie pozvalo Wilhelma Reicha do Moskvy, aby predniesol sériu prednášok. Reich bol žiakom Sigmunda Freuda, ktorého ideologická platforma stavala proti sebe kresťanskú morálku – založenú na obetovaní sa a dobročinnosti voči blížnemu – s hedonizmom založeným na individuálnej rozkoši. Reich obhajoval „zrušenie“ rodiny a prechod od spoločenských postojov „sexuálne negatívnych“ k „sexuálne pozitívnym“.
Reich bol tiež obdivovateľom Very Schmidtovej, ktorej Detský domov v Moskve robil psychoanalytické a sexuálne experimenty s malými deťmi. Reich ocenil toto dielo ako potvrdenie sexuality u malých detí. Takéto „nálezy“, ktoré o niekoľko desaťročí neskôr vyvinuli kriminálne experimenty Alfreda Kinseyho (3) v USA. Tieto „výskumy“ pomohli sformovať základnú myšlienku programov sexuálnej výchovy, podporovaných národnými vládami a agentúrami OSN po celom svete dnešného Západu, totiž že deti majú sexuálne sklony od narodenia. (4)
Zatiaľ čo architekti sexuálnej revolúcie mali medzi vedením komunistického režimu mocných spojencov (napríklad Leva Trockého), Stalin v tom videl hrozbu pre svoju politickú moc. Potreboval silné Rusko a preto zrušil mnohé protirodinné zákony, ktoré režim zaviedol: rozvod sa skomplikoval a potraty boli nezákonné; homosexuálne vzťahy boli opäť trestným činom.
Stalinom odmietnutí ideológovia sexuálnej revolúcie utiekli do Weimarského Nemecka, a založili tzv. Frankfurtskú školu, kde pokračovali vo svojej práci ako think-tank (5) marxistických sociálnych vedcov. Odtiaľ sa títo intelektuáli dostali do USA, kde zaujali kľúčové pozície na univerzitách ako Harvard, Columbia, Princeton, Berkeley a ďalších inštitúciách, ktoré odvtedy vyškolili väčšinu amerických občianskych a politických vodcov. Práve z tohto dôvodu dnes politiky presadzované na Západe pripomínajú komunizmus. Toto sú bludy z Ruska – a nie dedičstvo Západu.
Komunizmus Západu a ako ho liečiť Sexuálni ideológovia Západu dnes verne pokračujú v presadzovaní komunistického ideálu spoločnosti bez Boha. Ide o pokračujúcu, trpezlivú a trvalú kultúrnu revolúciu, ktorá sa zameriava na vzdelávanie, médiá i ľudovú kultúru. Zostáva však komunistickou: stále sa snaží zničiť prirodzený poriadok a chce predefinovať ľudskú prirodzenosť. Pokračuje v rušení spoločenských štruktúr založených na rodine a morálnych normách prirodzeného zákona, rodičom, ako hlavných vychovávateľov svojich detí berie právo ich vychovávať, nevinnosť detí je v školách systematicky ničená sexuálnou indoktrináciou zameranou na narúšanie ich prirodzenej danosti vulgárnosťou a propagáciou nemorálnych praktík, najmä homosexuality.
Dnešnú politickú korektnosť možno vystopovať vo Frankfurtskej škole. Jej cieľom bolo prispôsobiť všetok jazyk, myšlienky a správanie princípom kultúrneho marxizmu vytvorením nového morálneho kódexu, ktorý označil akýkoľvek prejav kresťanskej morálky za „zločin z nenávisti“. Problémom sa tak stávajú tí, ktorí homosexualitu neprijímajú, a nie tí, ktorí sa ju snažia vnútiť verejnosti; hrozbou sa stávajú skôr rodičia, ktorí neprijmú myšlienku, že sa ich dieťa narodilo v nesprávnom tele, než tí, ktorí deti indoktrinujú genderideológiou, a tak podobne.
Autori Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 rozpoznali mnohé problémy kultúrneho marxizmu na prirodzenej úrovni a pokúsili sa ponúknuť sekulárnu odpoveď. Všeobecná deklarácia ľudských práv bráni život aj rodičovské práva, lebo na konci druhej svetovej vojny bolo zrejmé, že otec rodiny nemôže byť slobodným občanom, keď nevládne vo vlastnom dome a musí bojovať so štátom o formovanie svedomia svojich detí.
V dnešnej OSN sa málo berie ohľad na jej zakladajúce dokumenty a namiesto toho sa presadzuje marxistická vízia vzdelávania štátom. Lobby kontroly populácie prevzala vedúcu úlohu pri formovaní programov sexuálnej výchovy i medzinárodných rodinných politík. Ciele trvalo udržateľného rozvoja, globálna agenda 2030, napríklad prinášajú obrovský tlak na členské štáty, aby „zaistili všeobecný prístup k službám sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti vrátane plánovania rodičovstva, informácií a vzdelávania a integrácie reprodukčného zdravia do národných stratégií a programov“. (Uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ, článok 3 bod 7.) (6)
To znamená že sa žiada všeobecný prístup k antikoncepcii, potratom, propagácii homosexuality a indoktrinácii detí v školách – inými slovami, inštitucionalizované ničenie rodiny. Samozrejme, to je to, čomu sa musí každý katolík brániť. Nedá sa to však dosiahnuť prijatím nejakej falošnej alternatívy. Nejde tu o uprednostňovanie jednej globálnej agendy pred druhou. Alebo sa postavíme na jednu stranu alebo na druhú. Máme predsa učenie Katolíckej cirkvi, podľa ktorého musíme hodnotiť všetky ostatné svetonázory.
Západ – to nie sú len jeho vodcovia a ani ich liberálne hodnoty, ktoré hlásajú. Skutočným Západom je kresťanstvo, viera a kultúra formovaná učením Katolíckej cirkvi, jej svätých a mučeníkov. V súčasnosti sa však zdá, že tento Západ je vymazaný, ale ja si myslím, že bol iba zatmený. Za tieňom je predsa vždy slnko. Nesmieme sa snažiť žiť v zatmení tak, že sa vzdáme slnka.
Potreba znovu vybudovať Rusko po zničujúcej strate pracovnej sily a sociálnom rozvrate vojny spôsobila, že Stalinovo zavedenie zákonov na podporu sobášov a pôrodov bolo nevyhnutné. Napriek týmto „dobrým politikám“ ho história nepovažuje za prorodinného vodcu. Naopak, pamätá si ho ako diktátora zodpovedného za krvavý teror, ktorý stál milióny životov. Tento príklad by mal znieť ako opatrnosť pre tých, ktorí vychvaľujú súčasných ruských lídrov za presadzovanie pro-life a rodinnej politiky, ktorú ich západní partneri odmietajú.
David Satter vo svojej analýze následkov komunizmu tvrdí, že „Rusko je dnes prenasledované nepreskúmanými činmi a nevyslovenými slovami, miestami, ktoré neboli uznané, a masovými hrobmi, ktoré boli pripomenuté čiastočne alebo vôbec. […] Neschopnosť čeliť morálnym dôsledkom komunistickej skúsenosti však znamenala, že skutočná zmena v Rusku nebola možná. Psychológia štátnej nadvlády zostala nedotknutá, a ovplyvnila aj nové postkomunistické Rusko.“(7)
Pokiaľ bude Rusko prenasledované svojimi chybami – pokiaľ bude Rusko schizmatické, protikatolícke a komunistické, nemôže si zahojiť rany, ktoré jeho bludy spôsobili Západu.
Svätý pápež Pius X. povedal: „Túžba po mieri je istotne spoločná pre všetkých a niet nikoho, kto by po ňom vrúcne netúžil. Ak však, človek Bohom opovrhuje, hľadať a túžiť po mieri nemám zmysel. Tam, kde Boh chýba, spravodlivosť je vyhnaná a keď ju vyženieme, márne živíme nádej na mier.“ (8)
Sekularizovaný svet, ktorý dnes zahŕňa Západ aj Východ, hovorí, že chce mier, ale zabúda, že vyhlásil vojnu Bohu tým, že poprel jeho zákony, ktoré On vpísal do ľudského srdca. Fatimské posolstvo nám pripomína, že ak nedôjde k obráteniu, mier a pokoj nebude. Varovanie, ktoré sa týkalo Ruska v roku 1917, musí teraz prijať celý svet, ktorý prijal komunistické omyly za svoje. Bez spravodlivosti nemôže existovať trvalý mier, čo v skutočnosti znamená, že nemôže existovať skutočný mier predtým, ako sa národy opäť stanú katolíckymi.
2 V 20. rokoch 20. storočia sa v akademických výmenách skúmala „sexuálna reforma“ na zrušenie rodiny. In: História revolúcií a ich dôsledky pre rodinu. Prejav na Fóre života v Ríme, 18. mája 2017.
3 Kinsey Reports: Sexual Behaviour in the Human Male, 1948; Sexual Behaviour in the Human Female, 1953.
5 Think-tank je neformálny termín, označujúci organizáciu alebo skupinu expertov, zaoberajúcu sa vysoko synergistickým výskumom a poradenstvom v oblasti vedy, technológie, priemyslu, alebo podnikania. Think-tanky obvykle pôsobí na základe objednávok alebo požiadaviek teoretikov a intelektuálov, ktorí sa zaoberajú analýzami alebo politickými odporúčaniami; Think tank – Wikipédia
Začať by sa malo od toho faktu, kto do cárskeho Ruska importoval komunistickú ideológiu a urobil tam revolúciu, pretoźe ani komunizmus a ani marxizmus nie sú ruským vynálezom, ale boli tam len importované. Zlo sa dáva Rusku, ale nepoukazuje sa na povodcu zla a jeho nástroje.More
Začať by sa malo od toho faktu, kto do cárskeho Ruska importoval komunistickú ideológiu a urobil tam revolúciu, pretoźe ani komunizmus a ani marxizmus nie sú ruským vynálezom, ale boli tam len importované.
Zlo sa dáva Rusku, ale nepoukazuje sa na povodcu zla a jeho nástroje.
Komunismus je veskrze německý produkt, nejen kvůli židu marxovi, ale i kvůli provedení bolševické revoluce - export lenina, trockého a ostatních bolševiků zapečetěným vlakem ze švýcarska do carského ruska.
Komunizmus je pseudozidovsky projekt chazarov na podriadenie si bielej rasy najma slovanov, ktorich bytostne nenavidia. Vytvorili si na to liberalno komunisticku ideologiu a cele to vychadza zo satanizmu, kedze satan je ich boh... a robia to intenzivne odkedy prijali talmud ako svoju ideologiu. Vyuzili pritom okrem Rusov aj Nemcov a ine narody. Talmudizmus bol vytvoreny zbytkami farizejov a inich …More
Komunizmus je pseudozidovsky projekt chazarov na podriadenie si bielej rasy najma slovanov, ktorich bytostne nenavidia. Vytvorili si na to liberalno komunisticku ideologiu a cele to vychadza zo satanizmu, kedze satan je ich boh... a robia to intenzivne odkedy prijali talmud ako svoju ideologiu. Vyuzili pritom okrem Rusov aj Nemcov a ine narody. Talmudizmus bol vytvoreny zbytkami farizejov a inich potomkov zidov, ktori prezili kdekade po blizkom vychode ci Arabii. Podobne tito pomyleni zidia, ktori neprijali Pana Jezisa ako Praveho Mesiasa vytvorili aj Islam, ktori im velmi pomahal na potlacovanie krestanov co robi dodnes a nakoniec sa obratil Islam aj proti nim...
Když jsem procházel velkoměstem SSSR, žasnul jsem, že jsem za celou dobu nauviděl ani jedinou matku s kočárkem. Nebyly matky, ale všechno nahrazoval bolševický stát. Matky se směly jednou za čas jít podívat na své dítě. Naproti tomu dnešní Rusko znamená návrat k tradiční rodině, kdežto na Západě se všichni děsí rodiny jako čert kříže. Mladí odmítají žít v manželské rodině, protože …More
Když jsem procházel velkoměstem SSSR, žasnul jsem, že jsem za celou dobu nauviděl ani jedinou matku s kočárkem. Nebyly matky, ale všechno nahrazoval bolševický stát. Matky se směly jednou za čas jít podívat na své dítě. Naproti tomu dnešní Rusko znamená návrat k tradiční rodině, kdežto na Západě se všichni děsí rodiny jako čert kříže. Mladí odmítají žít v manželské rodině, protože nedovedou milovat a zasvětit se někomu na celý život.
Ten film Fatima z roku 2020 z youtubu ktorý tu je, skresľuje a posúva Fatimské zjavenie niekde mimo. Preto je všade aj dostupný a propagovaný. Je viac filmov o Fatime, ale na webe nájdete takmer výlučne LEN túto verziu.
