Zbohom Lazárovi (1)
Valtorta,Evanj.9/275)
,,Lazár, priateľ môj, opýta sa Ježiš, zastanúc pred priateľom a hĺadiac naňho s náznakom úsmevu na vychudnutej a bledej tvári, bledšej než zvyčajne, ,,Lazár, priateĺ môj, vieš, kto som?"
,,Ty? Si Ježiš z Nazareta, môj nežný Ježiš, môj svätý Ježiš, môj mocný Ježiš!"
,,To som pre teba. Ale pre svet - Kým som?"
,,Si Mesiáš Izraela."
,,A potom?"
,,Si prisľúbený, Očakávaný... Ale prečo sa ma na to pýtaš? Pochybuješ o moje viere?"
,,Nie, Lazár. Ale chcem ti zveriť istú pravdu. Nikto okrem mojej matky a jedného z mojich ju nevie. Moja matka, pretože ona vie všetko. Jeden z apoštolov, pretože má účasť na tejto veci. Ostatným som ju povedal počas tých troch rokov, čo sú so mnou, mnoho, mnohokrát. Ale ich láska pôsobila ako utišujúci liek a ako ochrana pred ohlasovanou pravdou. Nemohli pochopiť všetko... A dobre, že nepochopili, lebo inak by sa v úmysle zabrániť zločinu boli dopustili iného. Zbytočného. Pretože to, čo sa má stať, by sa stalo napriek akémukoľvek usmrteniu. Ale tebe to chcem povedať."
,,O akom zločine hovoríš, aký zločin sa má stať? Hovor, v mene Boha!"
,,Áno, poviem ti to. Nepochybujem o tvojej láske. Ba spolieham sa na ňu a zverujem jej svoju vôľu..."
,,Ó, môj Ježišu! Ale to robí ten, kto je blízko smrti!"
,,Aj ja musím zomrieť."
,,Nieee!" Lazár silno zastoná.
,,Nekrič. Aby nik nepočul. Lazár, priateľu môj, vieš, čo sa deje v tejto chvíli? Istý muž spolu s ostatnými vyjednáva o cene Baránka. Vieš, ako sa volá ten Baránok? Volá sa Ježiš z Nazareta."
,,Nieee! Nepriatelia tu sú, to je pravda. Ale nikto ťa nemôže predať! Kto? Kto to je?"
,,Jeden z mojich. Jeden z tých, ktorých som najviac sklamal, ktorý je unavený z čakania a chce sa oslobodiť od toho, ktorý teraz predstavuje pre neho osobné nebezpečenstvo. Myslí si, že znovu nadobudne rešpekt u svetských mocnárov... Miesto toho však ním bude pohŕdať svet dobrých i svet zločincov. Unavil sa zo mňa pri čakaní na to, čo sa usiloval dosiahnuť všetkými prostriedkami: ľudské velikášstvo, ktoré hľadal najprv v chráme, potom veril, že ho dosiahne s Kráľom Izraela, a dnes ho opäť hľadá v chráme a u Rimanov... Dúfa... Ale Rím, hoci vie odmeniť svojich verných sluhov... vie pošlapať svojím opovrhovaním ničomných udavačov.
Je zo mňa unavený, z očakávania, z bremena, ktoré znamená byť dobrým. Pre toho, kto je zlý, byť dobrým, nutnosť predstierať dobro, je bremenom zdrvujúcej ťarchy. Istú dobu sa dá znášať... no potom...sa už neznesie... a človek sa ho zbavuje, aby sa stal opäť slobodným. Slobodným? Tak zmýšľajú zlí. Tak si myslí on. No nie je to sloboda. Sloboda je patriť Bohu. Byť proti Bohu je väzenie v okovách a reťaziach, pod jarmom a údermi bičov, ktoré žiaden galejník pri vesle a otrok na stavbách nezakúsi..."
,,Kto je to? Povedz mi to. Kto to je?"
,,Nemá zmysel."
,,Ale áno, má... Ach!...Môže to byť len on: muž, ktorý bol vždy poškvrnou v tvojej skupine... Je to Judáš z Kariotu!"
,,Nie. Je to Satan. Boh si vzal telo vo mne, v Ježišovi. Satan si vzal telo v ňom, v Judášovi z Kariotu. Je zjednotením ducha so Satanom a s živočíšnosťou. Posadnutosť je Satanovým nakazením... Avšak posadnutosť je ešte maličkosť v porovnaní s vtelením.
Mňa budú vlastniť moji svätí a ja budem vlastniť ich.* Ale iba v Ježišovi Kristovi je Boh, ktorý je na nebesiach, pretože ja som Boh, ktorý sa stal telom. Je iba jediné božské vtelenie. A rovnako iba v jednom bude Satan, Lucifer, tak ako je vo svojom kráľovstve, lebo iba do vraha Božieho Syna je vtelený Satan. On zatiaľ, čo sa tu s tebou rozprávam, je pred veľradou, vyjednáva a angažuje sa za moje usmrtenie. To však nie je on, to je Satan."
,,Ježišu! Čo je s rebou, Ježišu? Prečo sa chveješ a zbledol si, tak ako ešte nikdy? Ó, Učiteľu! Zdá sa, že krv a život ťa opúšťajú..."
,,Vskutku som ako umierajúci s otvorenými žilami... Celý Jeruzalem, chcem tým povedať: ,všetci nepriatelia z mocných v Izraeli' na mňa prisali svoje nenásytné ústa a vyciciavajú zo mňa život a krv. Chcú umlčať Hlas, ktorý ich po tri roky sužoval, hoci ich miloval... lebo každé moje slovo, aj keď to bolo slovo lásky, bol otras, ktorý vyzýval ich duše, aby sa prebudili, no oni nechceli počuť svoje duše, oni, ktorí ich zviazali trojnásobnou zmyseľnosťou. A nielen veľkí.... Ale celý, celý Jeruzalem sa chystá vyzúriť na Nevinnom a žiadať pre neho smrť... a s Jeruzalemom Judea... a s Judeou Perea, Idumea, Dekapol, Galilea, Sýrofenícia... celý, celý Izrael zhromaždený na Sione na ,Prechod' Krista zo života do smrti...
Cítim umieranie.. Už ho cítim...Koľká to únava... Ako chorý na nevyliečiteľnú chorobu som postupne umieral počas týchto tridsiatich troch rokov. A ako ma čas približoval k tejto hodine, umieranie sa postupne urýchľovalo. Najprv to bolo umieranie z poznania, že som sa narodil, aby som sa stal Vykupiteľom. Potom to bolo umieranie toho, kto vidí, ako proti nemu bojujú, obviňujú ho, vysmievajú sa mu, prenasledujú ho, kladú mu nástrahy... Koľká to únava! ...A potom... Umieranie z toho, že som mal po boku, stále bližšie a bližšie, stroskotanca, toho, ktorý je mojím zradcom! Umieranie od múk, že musím povedať ,zbohom' najdrahším priateľom a matke."
,,Oh! Učiteľu! Ty plačeš?! ...Si úplne zmrznutý. Ruky máš už studené ako mŕtvola. Ty trpíš... Príliš trpíš...!"
,,Som človek, Lazár. Nie som len Boh. Mám ľudské pocity i city lásky. A dušu mi zviera úzkosť pri pomyšlení na matku... A ... poviem ti to: nesmierne obludnými sa stali muky znášať v mojej blízkosti zradcu, satanskú nenávisť celého sveta, hluchotu tých, ktorí hoci nemajú v nenávisti, ale nevedia činorodo milovať, lebo činorodo milovať znamená stať sa taký, akým ho chce mať a ako učí Milovaný, lenže tu...! Áno, mnohí ma milujú. Ale zostali ,sami sebou'. Nevzali na seba z lásky ku mne iné Ja. Vieš, kto medzi mojimi najbližšími dokázal zmeniť svoju povahu, aby sa stal Kristovým, takým, ako chce Kristus? Tvoja sestra Mária. Ona zanechala úplnú a zvrátenú živočíšnosť, aby dospela k anjelskej duchovnosti. A dosiahla to jedine silou lásky."
,,Ty si ju vykúpil."
,,Všetkých som vykúpil svojím slovom. Ale iba ona sa pôsobením lásky úplne zmenila.
Moje utrpenie je z toho všetkého také obludné, že netúžim po inom, len aby sa už všetko zavŕšilo. Síl mi ubúda... Ani kríž nebude taký ťažký ako tieto muky ducha a citov..."
,,Kríž?! Nieee! Och, nie! Je príliš krutý. Je príliš potupný!... Nie!" Lazár pustí Ježišove ľadové ruky a zrúti sa na kamenné sedadlo, zakryje si tvár rukami a bezútešne sa rozplače.
Ježiš mu položí ruky na plecia otriasajúce sa vzlykmi a povie: ,,A čože? Ja, ktorý umieram, mám utešovať teba, ktorý žiješ? Priateľu, potrebujem silu a pomoc. A žiadam ťa o ňu. Mám iba teba, kto mi ju môže dať. Bude dobré, aby to ostatní nevedeli. Lebo keby sa to dozvedeli, tekla by krv. A nechcem, aby sa baránky stali vlkmi, ani z lásky k Nevinnému. Matka... och! Ako mi bolesť prebodáva srdce hovoriť o nej...! Matka už prežíva takú úzkosť! I ona umiera na smrť vyčerpaná. Je to už tridsať tri rokov, čo umiera i ona, a teraz je celá doráňaná, ako obeť krutého mučenia.
Prisahám ti, že sa vo mne odohrával boj medzi mysľou a srdcom, medzi láskou a rozumom, keď som sa rozhodoval, či je správne, aby tu nebola. Poslať ju domov, do jej domu, kde vždy sníva o Láske, ktorá ju urobila Matkou, kde zakúša chuť ohnivého bozku Lásky, chveje sa v extáze z tej spomienky, a zrakom duše neprestajne vidí vanúť vzduch preťatý a rozkmitaný anjelským zábleskom. Do Galiley sa správa o smrti dostane takmer vo chvíli, keď už jej budem môcť povedať: ,Matka, som víťaz!' No nemôžem, nemôžem to urobiť. Úbohý Ježiš obťažený hriechmi sveta potrebuje útechu. A Matka mi ju dodá. A ešte úbohejší svet potrebuje dve Obete. Pretože muž zhrešil so ženou. A ako vykupuje Muž, musí vykupovať i Žena. Ale kým neodbije tá hodina, budem sa na matku chlácholivo usmievať... Ona sa trasie... viem to. Cíti, že umučenie sa blíži. Viem to. A vzpiera sa mu z prirodzeného odporu a zo svätej lásky, tak ako ja sa vzpieram smrti, lebo som ,živý', ktorý musí zomrieť. No beda, keby zvedela, že o päť dní... Nedožila by sa tej hodiny, a ja ju chcem mať živú, aby som mohol nabrať z jej perí silu, ako som si z jej lona zobral život. A Boh ju chce na mojej Kalvárii, aby do vína božskej krvi primiešal vodu z panenských sĺz a slávil prvú svätú omšu...Omša?... Nevieš. Nemôžeš vedieť. Bude to moja smrť ustavične aplikovaná pre ľudské pokolenie žijúce i trpiace.
Neplač, Lazár. Ona je silná. Neplače. Plakala počas celého svojho života matky. Teraz už neplače. Ukrižovala si na tvár úsmev... Videl si, aký výraz nadobudla jej tvár v tejto poslednej dobe? Ukrižovala si na tvár úsmev, aby ma utešovala. Prosím ťa, aby si napodoboval moju matku.
Už som nemohol udržať svoje tajomstvo len pre seba. Rozhliadal som sa dookola, hľadajúc úprimného a spoľahlivého priateľa. Stretol som sa s tvojím verným pohľadom. Povedal som si: ,Lazárovi.' Keď teba ťažil balvan na srdci, ja som rešpektoval tvoje tajomstvo a bránil som ho aj proti prirodzenej zvedavosti srdca. Prosím ťa o rovnaký rešpekt k môjmu srdcu. Potom... po mojej smrti to povieš. Povieš o tomto rozhovore. Aby sa vedelo, že kým sa ešte mohol zachrániť, nechcel tak učiniť, lebo jeho nekonečná láska k ľuďom horela túžbou dokonať za nich obetu."
,,Och! Zachráň sa, Učiteľ! Zachráň sa! Pomôžem ti utiecť. Ešte dnešnú noc. Veď už si raz utiekol do Egypta! Uteč aj teraz! Poď, ideme. Vezmeme so sebou Máriu a sestry a poďme!"
,,Lazár, vtedy som utiekol, lebo ešte neprišla hodina. Teraz tá hodina nadišla. Zostanem."
,,Potom teda idem s tebou. Nenechám ťa."
,,Nie. Ty zostaneš tu. Avšak svojím sestrám dovoľ ísť... Kvôli mamke...sestry sú silné a činné... Mamka, sklonená nad mojou mŕtvolu bude prežívať svoju vlastnú agóniu. Ján nestačí. Ján je láska. Ale ešte nie je zrelý. Och! Dozrie a stane sa mužom v útrapách týchto nastávajúcich dní. Ale žena potrebuje ženy na svoje hrozné rany. Dovolíš, aby prišli?"
,,Všetko, vždy som ti dal všetko s radosťou, bolelo ma len, že si chcel tak málo...!"
,,Od nikoho iného som neprijal toľko, ako od priateľov z Betánie. Ďakujem, verný, láskavý, starostlivý, dôveryhodný, učený, diskrétny a veľkodušný prateľ. Za všetko ti ďakujem. Môj Otec ti to vynahradí, potom..."
,,S tvojou láskou a s Máriiným vykúpením som už dostal všetko."
,,Ó, nie! Musíš dostať ešte mnoho! A dostaneš. Počúvaj. Nebuď taký zronený. Venuj mi ešte pozornosť, aby som ti mohol povedať, o čo ťa ešte žiadam. Zostaneš tu a budeš čakať..."
,,Nie, toto nie. Prečo Mária a Marta, a ja nie?"
,,Pretože nechcem, aby si sa skazil, ako sa skazia všetci muži. Jeruzalem bude v budúcich dňoch taký skazený, ako je vzduch šíriaci sa od zahnívajúcej sa mrciny. Nakazený a nákazlivý. Jeho zápach privedie do šialenstva aj menej krutých, ba i samotných mojich učeníkov. Utečú. A kam pôjdu vo svojom zdesení? K Lazárovi. Koľkokrát počas týchto troch rokov sem prichádzali hľadajúc chlieb, lôžko, obranu, prístrešok a Učiteľa...! Teraz sa vrátia. Ako vlkom rozohnané ovce... Zhromaždi ich. Povzbuď ich. Povedz im, že im odpúšťam. Zverujem ti pre nich moje odpustenie. Nenájdu pokoj, že utiekli. Povedz im, aby neupadali do ešte väčšieho hriechu pochybovania o mojom odpustení."
,,Všetci utečú?"
,,Všetci, okrem Jána."
,,Učiteľ. Nežiadaš ma, aby som prijal Judáša, všakže? Nechaj ma zomrieť v mukách, ale toto odo mňa nežiadaj. Neraz sa mi ruka chvela nad mečom, dychtivá usmrtiť pohanu rodiny. Nikdy som to ale neurobil, lebo nie som násilník. Len som mal také pokušenie. No prisahám ti, že ak opäť uvidím Judáša, prekolem ho ako zločinného capa."
,,Nikdy viac ho už neuvidíš."
,,Dostihnem ho, i keby bol na konci sveta a zabijem ho."
,,Nesmieš si to želať. Neurobíš to, lebo tam kde bude on, ty nebudeš môct ísť... Bude u Satana. A ty nebudeš nikdy u Satana. No vzdaj sa ihneď tejto vražednej myšlienky, lebo inak ťa opustím."
,,Och! Och!... Ale... Áno, kvôli tebe... Ó! Učiteľ! Učiteľ! Učiteľ!"
,,Áno. Tvoj Učiteľ... Prijmeš učeníkov, potešíš ich. Privedieš ich k Pokoju. Ja som Pokoj. A aj potom... Potom im budeš pomáhať. Betánia bude vždy Betániou, kým nenávisť nezahrabne do tohto ohniska lásky, mysliac si, že vyhasí jeho plamene, a miesto toho ich len rozdúcha po svete, aby ho celý zapálila. Žehnám ťa, Lazár, za všetko, čo si urobil a za všetko, čo urobíš...!"
* MV k tomu poznamenáva: Pretože svätí, spravodliví, majú Boha v sebe, lebo majú v sebe hrdinskú lásku, a súčasne Boh-Ježiš ich vlastní, lebo oni všetci patria jemu.
,,Lazár, priateľ môj, opýta sa Ježiš, zastanúc pred priateľom a hĺadiac naňho s náznakom úsmevu na vychudnutej a bledej tvári, bledšej než zvyčajne, ,,Lazár, priateĺ môj, vieš, kto som?"
,,Ty? Si Ježiš z Nazareta, môj nežný Ježiš, môj svätý Ježiš, môj mocný Ježiš!"
,,To som pre teba. Ale pre svet - Kým som?"
,,Si Mesiáš Izraela."
,,A potom?"
,,Si prisľúbený, Očakávaný... Ale prečo sa ma na to pýtaš? Pochybuješ o moje viere?"
,,Nie, Lazár. Ale chcem ti zveriť istú pravdu. Nikto okrem mojej matky a jedného z mojich ju nevie. Moja matka, pretože ona vie všetko. Jeden z apoštolov, pretože má účasť na tejto veci. Ostatným som ju povedal počas tých troch rokov, čo sú so mnou, mnoho, mnohokrát. Ale ich láska pôsobila ako utišujúci liek a ako ochrana pred ohlasovanou pravdou. Nemohli pochopiť všetko... A dobre, že nepochopili, lebo inak by sa v úmysle zabrániť zločinu boli dopustili iného. Zbytočného. Pretože to, čo sa má stať, by sa stalo napriek akémukoľvek usmrteniu. Ale tebe to chcem povedať."
,,O akom zločine hovoríš, aký zločin sa má stať? Hovor, v mene Boha!"
,,Áno, poviem ti to. Nepochybujem o tvojej láske. Ba spolieham sa na ňu a zverujem jej svoju vôľu..."
,,Ó, môj Ježišu! Ale to robí ten, kto je blízko smrti!"
,,Aj ja musím zomrieť."
,,Nieee!" Lazár silno zastoná.
,,Nekrič. Aby nik nepočul. Lazár, priateľu môj, vieš, čo sa deje v tejto chvíli? Istý muž spolu s ostatnými vyjednáva o cene Baránka. Vieš, ako sa volá ten Baránok? Volá sa Ježiš z Nazareta."
,,Nieee! Nepriatelia tu sú, to je pravda. Ale nikto ťa nemôže predať! Kto? Kto to je?"
,,Jeden z mojich. Jeden z tých, ktorých som najviac sklamal, ktorý je unavený z čakania a chce sa oslobodiť od toho, ktorý teraz predstavuje pre neho osobné nebezpečenstvo. Myslí si, že znovu nadobudne rešpekt u svetských mocnárov... Miesto toho však ním bude pohŕdať svet dobrých i svet zločincov. Unavil sa zo mňa pri čakaní na to, čo sa usiloval dosiahnuť všetkými prostriedkami: ľudské velikášstvo, ktoré hľadal najprv v chráme, potom veril, že ho dosiahne s Kráľom Izraela, a dnes ho opäť hľadá v chráme a u Rimanov... Dúfa... Ale Rím, hoci vie odmeniť svojich verných sluhov... vie pošlapať svojím opovrhovaním ničomných udavačov.
Je zo mňa unavený, z očakávania, z bremena, ktoré znamená byť dobrým. Pre toho, kto je zlý, byť dobrým, nutnosť predstierať dobro, je bremenom zdrvujúcej ťarchy. Istú dobu sa dá znášať... no potom...sa už neznesie... a človek sa ho zbavuje, aby sa stal opäť slobodným. Slobodným? Tak zmýšľajú zlí. Tak si myslí on. No nie je to sloboda. Sloboda je patriť Bohu. Byť proti Bohu je väzenie v okovách a reťaziach, pod jarmom a údermi bičov, ktoré žiaden galejník pri vesle a otrok na stavbách nezakúsi..."
,,Kto je to? Povedz mi to. Kto to je?"
,,Nemá zmysel."
,,Ale áno, má... Ach!...Môže to byť len on: muž, ktorý bol vždy poškvrnou v tvojej skupine... Je to Judáš z Kariotu!"
,,Nie. Je to Satan. Boh si vzal telo vo mne, v Ježišovi. Satan si vzal telo v ňom, v Judášovi z Kariotu. Je zjednotením ducha so Satanom a s živočíšnosťou. Posadnutosť je Satanovým nakazením... Avšak posadnutosť je ešte maličkosť v porovnaní s vtelením.
Mňa budú vlastniť moji svätí a ja budem vlastniť ich.* Ale iba v Ježišovi Kristovi je Boh, ktorý je na nebesiach, pretože ja som Boh, ktorý sa stal telom. Je iba jediné božské vtelenie. A rovnako iba v jednom bude Satan, Lucifer, tak ako je vo svojom kráľovstve, lebo iba do vraha Božieho Syna je vtelený Satan. On zatiaľ, čo sa tu s tebou rozprávam, je pred veľradou, vyjednáva a angažuje sa za moje usmrtenie. To však nie je on, to je Satan."
,,Ježišu! Čo je s rebou, Ježišu? Prečo sa chveješ a zbledol si, tak ako ešte nikdy? Ó, Učiteľu! Zdá sa, že krv a život ťa opúšťajú..."
,,Vskutku som ako umierajúci s otvorenými žilami... Celý Jeruzalem, chcem tým povedať: ,všetci nepriatelia z mocných v Izraeli' na mňa prisali svoje nenásytné ústa a vyciciavajú zo mňa život a krv. Chcú umlčať Hlas, ktorý ich po tri roky sužoval, hoci ich miloval... lebo každé moje slovo, aj keď to bolo slovo lásky, bol otras, ktorý vyzýval ich duše, aby sa prebudili, no oni nechceli počuť svoje duše, oni, ktorí ich zviazali trojnásobnou zmyseľnosťou. A nielen veľkí.... Ale celý, celý Jeruzalem sa chystá vyzúriť na Nevinnom a žiadať pre neho smrť... a s Jeruzalemom Judea... a s Judeou Perea, Idumea, Dekapol, Galilea, Sýrofenícia... celý, celý Izrael zhromaždený na Sione na ,Prechod' Krista zo života do smrti...
Cítim umieranie.. Už ho cítim...Koľká to únava... Ako chorý na nevyliečiteľnú chorobu som postupne umieral počas týchto tridsiatich troch rokov. A ako ma čas približoval k tejto hodine, umieranie sa postupne urýchľovalo. Najprv to bolo umieranie z poznania, že som sa narodil, aby som sa stal Vykupiteľom. Potom to bolo umieranie toho, kto vidí, ako proti nemu bojujú, obviňujú ho, vysmievajú sa mu, prenasledujú ho, kladú mu nástrahy... Koľká to únava! ...A potom... Umieranie z toho, že som mal po boku, stále bližšie a bližšie, stroskotanca, toho, ktorý je mojím zradcom! Umieranie od múk, že musím povedať ,zbohom' najdrahším priateľom a matke."
,,Oh! Učiteľu! Ty plačeš?! ...Si úplne zmrznutý. Ruky máš už studené ako mŕtvola. Ty trpíš... Príliš trpíš...!"
,,Som človek, Lazár. Nie som len Boh. Mám ľudské pocity i city lásky. A dušu mi zviera úzkosť pri pomyšlení na matku... A ... poviem ti to: nesmierne obludnými sa stali muky znášať v mojej blízkosti zradcu, satanskú nenávisť celého sveta, hluchotu tých, ktorí hoci nemajú v nenávisti, ale nevedia činorodo milovať, lebo činorodo milovať znamená stať sa taký, akým ho chce mať a ako učí Milovaný, lenže tu...! Áno, mnohí ma milujú. Ale zostali ,sami sebou'. Nevzali na seba z lásky ku mne iné Ja. Vieš, kto medzi mojimi najbližšími dokázal zmeniť svoju povahu, aby sa stal Kristovým, takým, ako chce Kristus? Tvoja sestra Mária. Ona zanechala úplnú a zvrátenú živočíšnosť, aby dospela k anjelskej duchovnosti. A dosiahla to jedine silou lásky."
,,Ty si ju vykúpil."
,,Všetkých som vykúpil svojím slovom. Ale iba ona sa pôsobením lásky úplne zmenila.
Moje utrpenie je z toho všetkého také obludné, že netúžim po inom, len aby sa už všetko zavŕšilo. Síl mi ubúda... Ani kríž nebude taký ťažký ako tieto muky ducha a citov..."
,,Kríž?! Nieee! Och, nie! Je príliš krutý. Je príliš potupný!... Nie!" Lazár pustí Ježišove ľadové ruky a zrúti sa na kamenné sedadlo, zakryje si tvár rukami a bezútešne sa rozplače.
Ježiš mu položí ruky na plecia otriasajúce sa vzlykmi a povie: ,,A čože? Ja, ktorý umieram, mám utešovať teba, ktorý žiješ? Priateľu, potrebujem silu a pomoc. A žiadam ťa o ňu. Mám iba teba, kto mi ju môže dať. Bude dobré, aby to ostatní nevedeli. Lebo keby sa to dozvedeli, tekla by krv. A nechcem, aby sa baránky stali vlkmi, ani z lásky k Nevinnému. Matka... och! Ako mi bolesť prebodáva srdce hovoriť o nej...! Matka už prežíva takú úzkosť! I ona umiera na smrť vyčerpaná. Je to už tridsať tri rokov, čo umiera i ona, a teraz je celá doráňaná, ako obeť krutého mučenia.
Prisahám ti, že sa vo mne odohrával boj medzi mysľou a srdcom, medzi láskou a rozumom, keď som sa rozhodoval, či je správne, aby tu nebola. Poslať ju domov, do jej domu, kde vždy sníva o Láske, ktorá ju urobila Matkou, kde zakúša chuť ohnivého bozku Lásky, chveje sa v extáze z tej spomienky, a zrakom duše neprestajne vidí vanúť vzduch preťatý a rozkmitaný anjelským zábleskom. Do Galiley sa správa o smrti dostane takmer vo chvíli, keď už jej budem môcť povedať: ,Matka, som víťaz!' No nemôžem, nemôžem to urobiť. Úbohý Ježiš obťažený hriechmi sveta potrebuje útechu. A Matka mi ju dodá. A ešte úbohejší svet potrebuje dve Obete. Pretože muž zhrešil so ženou. A ako vykupuje Muž, musí vykupovať i Žena. Ale kým neodbije tá hodina, budem sa na matku chlácholivo usmievať... Ona sa trasie... viem to. Cíti, že umučenie sa blíži. Viem to. A vzpiera sa mu z prirodzeného odporu a zo svätej lásky, tak ako ja sa vzpieram smrti, lebo som ,živý', ktorý musí zomrieť. No beda, keby zvedela, že o päť dní... Nedožila by sa tej hodiny, a ja ju chcem mať živú, aby som mohol nabrať z jej perí silu, ako som si z jej lona zobral život. A Boh ju chce na mojej Kalvárii, aby do vína božskej krvi primiešal vodu z panenských sĺz a slávil prvú svätú omšu...Omša?... Nevieš. Nemôžeš vedieť. Bude to moja smrť ustavične aplikovaná pre ľudské pokolenie žijúce i trpiace.
Neplač, Lazár. Ona je silná. Neplače. Plakala počas celého svojho života matky. Teraz už neplače. Ukrižovala si na tvár úsmev... Videl si, aký výraz nadobudla jej tvár v tejto poslednej dobe? Ukrižovala si na tvár úsmev, aby ma utešovala. Prosím ťa, aby si napodoboval moju matku.
Už som nemohol udržať svoje tajomstvo len pre seba. Rozhliadal som sa dookola, hľadajúc úprimného a spoľahlivého priateľa. Stretol som sa s tvojím verným pohľadom. Povedal som si: ,Lazárovi.' Keď teba ťažil balvan na srdci, ja som rešpektoval tvoje tajomstvo a bránil som ho aj proti prirodzenej zvedavosti srdca. Prosím ťa o rovnaký rešpekt k môjmu srdcu. Potom... po mojej smrti to povieš. Povieš o tomto rozhovore. Aby sa vedelo, že kým sa ešte mohol zachrániť, nechcel tak učiniť, lebo jeho nekonečná láska k ľuďom horela túžbou dokonať za nich obetu."
,,Och! Zachráň sa, Učiteľ! Zachráň sa! Pomôžem ti utiecť. Ešte dnešnú noc. Veď už si raz utiekol do Egypta! Uteč aj teraz! Poď, ideme. Vezmeme so sebou Máriu a sestry a poďme!"
,,Lazár, vtedy som utiekol, lebo ešte neprišla hodina. Teraz tá hodina nadišla. Zostanem."
,,Potom teda idem s tebou. Nenechám ťa."
,,Nie. Ty zostaneš tu. Avšak svojím sestrám dovoľ ísť... Kvôli mamke...sestry sú silné a činné... Mamka, sklonená nad mojou mŕtvolu bude prežívať svoju vlastnú agóniu. Ján nestačí. Ján je láska. Ale ešte nie je zrelý. Och! Dozrie a stane sa mužom v útrapách týchto nastávajúcich dní. Ale žena potrebuje ženy na svoje hrozné rany. Dovolíš, aby prišli?"
,,Všetko, vždy som ti dal všetko s radosťou, bolelo ma len, že si chcel tak málo...!"
,,Od nikoho iného som neprijal toľko, ako od priateľov z Betánie. Ďakujem, verný, láskavý, starostlivý, dôveryhodný, učený, diskrétny a veľkodušný prateľ. Za všetko ti ďakujem. Môj Otec ti to vynahradí, potom..."
,,S tvojou láskou a s Máriiným vykúpením som už dostal všetko."
,,Ó, nie! Musíš dostať ešte mnoho! A dostaneš. Počúvaj. Nebuď taký zronený. Venuj mi ešte pozornosť, aby som ti mohol povedať, o čo ťa ešte žiadam. Zostaneš tu a budeš čakať..."
,,Nie, toto nie. Prečo Mária a Marta, a ja nie?"
,,Pretože nechcem, aby si sa skazil, ako sa skazia všetci muži. Jeruzalem bude v budúcich dňoch taký skazený, ako je vzduch šíriaci sa od zahnívajúcej sa mrciny. Nakazený a nákazlivý. Jeho zápach privedie do šialenstva aj menej krutých, ba i samotných mojich učeníkov. Utečú. A kam pôjdu vo svojom zdesení? K Lazárovi. Koľkokrát počas týchto troch rokov sem prichádzali hľadajúc chlieb, lôžko, obranu, prístrešok a Učiteľa...! Teraz sa vrátia. Ako vlkom rozohnané ovce... Zhromaždi ich. Povzbuď ich. Povedz im, že im odpúšťam. Zverujem ti pre nich moje odpustenie. Nenájdu pokoj, že utiekli. Povedz im, aby neupadali do ešte väčšieho hriechu pochybovania o mojom odpustení."
,,Všetci utečú?"
,,Všetci, okrem Jána."
,,Učiteľ. Nežiadaš ma, aby som prijal Judáša, všakže? Nechaj ma zomrieť v mukách, ale toto odo mňa nežiadaj. Neraz sa mi ruka chvela nad mečom, dychtivá usmrtiť pohanu rodiny. Nikdy som to ale neurobil, lebo nie som násilník. Len som mal také pokušenie. No prisahám ti, že ak opäť uvidím Judáša, prekolem ho ako zločinného capa."
,,Nikdy viac ho už neuvidíš."
,,Dostihnem ho, i keby bol na konci sveta a zabijem ho."
,,Nesmieš si to želať. Neurobíš to, lebo tam kde bude on, ty nebudeš môct ísť... Bude u Satana. A ty nebudeš nikdy u Satana. No vzdaj sa ihneď tejto vražednej myšlienky, lebo inak ťa opustím."
,,Och! Och!... Ale... Áno, kvôli tebe... Ó! Učiteľ! Učiteľ! Učiteľ!"
,,Áno. Tvoj Učiteľ... Prijmeš učeníkov, potešíš ich. Privedieš ich k Pokoju. Ja som Pokoj. A aj potom... Potom im budeš pomáhať. Betánia bude vždy Betániou, kým nenávisť nezahrabne do tohto ohniska lásky, mysliac si, že vyhasí jeho plamene, a miesto toho ich len rozdúcha po svete, aby ho celý zapálila. Žehnám ťa, Lazár, za všetko, čo si urobil a za všetko, čo urobíš...!"
* MV k tomu poznamenáva: Pretože svätí, spravodliví, majú Boha v sebe, lebo majú v sebe hrdinskú lásku, a súčasne Boh-Ježiš ich vlastní, lebo oni všetci patria jemu.
