P O S L E D N Á...N O C ...K R I S T A...NA ...TEJTO...ZEMI...M Y S T I C K É...G E T S E M A N Y
Posledná noc Krista-G E T S E M A N Y
Posledná noc Krista na tomto svete-G E T S E M A N Y -ZELENÝ...ŠTVRTOK
Nadišla posledná noc života Ježiša na tejto zemi,bolestná,hrozná...smrteľný,krvavý pot z nesmierneho utrpenia... Zajtra ho zabijú,umučia,ukrižujú...aj naše hriechy Ho budú pribíjať na kríž...Ježiš to už vie...ako odsúdenec na smrť čaká ,kedy sa rozvidnie...aby sa postavil na popravisko,pod šibenicu...Smrť sa nezadržiteľne približuje a obkľučuje Ježiša...nemilosrdne,násilne, vytrhne z jeho mladého,zdravého tela život,hoci telo by ešte veľa rokov žilo.Tomu krutému zásahu temných pazúrov smrti sa telo i duch bude brániť...ale nakoniec musí podľahnúť... Táto posvätná noc je najdôležitejšou zo všetkých tajomných,posvätných nocí a má neobyčajnú silu a moc vychádzajúcu z utrpenia Božieho Syna...V túto noc sa Ježiš v krutých mukách duše rozhodol prijať kalich utrpenia až do konca...a tak naplniť svoje poslanie...Táto noc je aj uholný kameň našej spásy...Vo Veľký Piatok už to rozhodnutie naplnil. A Ježiš vie...že už má len krátky čas slobody...lebo Judáš sa už vydáva s vojakmi Ho zajať...Posledné minúty pred začiatkom Kalvárie,ktorá skončí posledným výkrikom na kríži...Posledná polnoc a noc začína...Môj zradca...už prichádza...
Končil 12 nisan,štvrtok 6.apríla roku 30 nl. a rok 3790 od stvorenia sveta-židov. letopočet.Skončila Posledná večera a Ježiš sa vydal s apoštolmi do záhrady Getsemany,kde mali prenocovať.Vtedajší ľudia boli skromní,dali na zem svoj plášť,odiali sa a spali na zemi...žiadne postele,pohovky,gauče...holá zem...tráva....Bol to sad porastený starými olivami a bolo to miesto ticha a odpočinku,kde Ježiš rád chodil...lebo tu bol kľud a pokoj a mohol sa nerušene modliť.Záhrada patrila pravdepodobne učeníkovi,mladému Markovi,ktorý neskôr aj opíše vo svojom evanjeliu spomienky na život s Ježišom a apoštolmi.Pôvodne záhrada patrila Markovmu otcovi a po jeho smrti mladému Markovi a jeho matke.Tak Marek vždy rád ponúkol záhradu Ježišovi,kedykoľvek by tam chcel ísť.Pôvodne názov záhrady bol ako -olivový lis (Gaṯ-Šmānê).Záhrada bola na úpätí hory Olivovej a nachádzali sa tam prastaré olivy.Ježiš šiel s apoštolmi z domu,kde večeral a schádzal do časti Tyropeon a potom cez časť mesta Siloe prešli k mostu cez potok Cedron a vystupili hore do záhrady.Táto oblasť pri meste Jeruzalem bola v túto dobu opustená,lebo všetci odišli do mesta na prípravu sviatkov Veľkej noci.Prechádzali tými miestami a bola už noc.Mesto spalo...Ježiš šiel s apoštolmi za mesačného svitu.Mesiac bol v splne a ostro svietil,takže nepotrebovali svietidlá /horiace fakle/.Potok Cedron sa ticho preplietal blízko mesta...sem tam bolo počuť žblnkot vody,ked ryby chytali nočné mušky,či vydra člapotala pri vymletých koreňoch stromov,rastúcich na brehu Cedrona.Mesto utíchlo,všetko zaspalo.Ozval sa len hukot sovy a let nočného vtáka.Konečne došli bránou do Getsemanskej záhrady...apoštoli si hneď unavení posadali na zem a za chvíľu aj zaspali...Ježiš povedal 3 apoštolom,aby šli kúsok ďalej s ním-tak Peter,Jakub a Ján šli s Ježišom ďalej.Tu si sadli,ale Ježiš stál...Apoštoli tušili,že prichádza ťažká hodina...Ježišova tvár sa skrivila,zosinelá ako tvár mrtvoly v bledom mesačnom svite a doliahol na neho smútok a bolesť...chcel trocha ľudskej útechy,možno dobré slovo,potešenie...ako potrebuje trpiaci človek...Smutná je duša moja až na smrť...zazneli bolestné slová Ježiša...títo 3 verní apoštoli ho chceli potešiť...ale nenašli slová,ktoré by premohli jeho žiaľ...Ježiš sa od nich kúsok vzdialil a bolo počuť jeho vzlykanie.Apoštolov premohol spánok,len Ján s posledných síl sa snažil nezaspať,lebo tušil významnosť tej chvíle. Ježišova tvár pohasla,bola sinavá od vnútornej bolesti.Nevládal stáť...chcel sa modliť k svojmu Otcovi na nebesiach...od veľkej bolesti padol na zem...
Tu sa pred zrakom Ježiša otvorila budúcnosť..videl aké utrpenie ho čaká,už vnútorne zacítil údery bičom,jeho výsluch a bitie...potom uvidel záblesky obrazov zo svojej krížovej cesty,pribíjanie na kríž a strašnú agoniu smrti...Toto všetko ho čakalo... A uvidel iné výjavy...videl svetové dejiny a more a more ľudí,ktorí ho raz budú nasledovať a uveria mu...Videl ich duše...ktoré nájdu v Jeho mene spásu a blaženosť... Ale uvidel aj iný svet...svet satana...jeho vládu a jeho obrovské množstvá služobníkov,ktorí sa budú snažiť zničiť jeho dielo a cirkev,ktorú v túto noc založil...Videl hrozné vojny,prenasledovania,zabíjanie nevinných...hrôzy posledných čias sveta,kedy sa bude definitívne oddeľovať dobro od zla...Videl tie zástupy rúhačov,zločincov,vrahov a všetkých tých, ktorí zabíjajú život v ľudských dušiach.Videl tie duše trpiace v Predpeklí...duše patriarchov a praotcov-Abraháma,Izáka,Jakuba,Jozefa a ďaľších zbožných duší...všetci čakajú na jeho víťazný boj a premoženie smrti a otvorenie brán Predpeklia a oslobodenie trpiacich duší celého Starého zákona...
Jeho vnútorná bolesť dosiahla vrcholu,že sa celé jeho telo triaslo a vystúpil smrteľný krvavý pot...zvaný odborne hematotodrosis...kedy je ľudské telo vyčerpané až na smrť,drobné,koncové cievy praskajú a krvácajú... Mesiac v splne svietil a osvecoval zmučenú tvár Ježiša...ktorá sa v bolesti zmenila na strašnú,desivú,skrvavenú masku smrti...
V tieni starej olivy sa objavila temná bytosť..stála a čakala...Ježiš tú bytosť dobre poznal...bol to sám satan...Ozval sa temný,dutý hlas...Neber mi moje kráľovstvo...Ježiš to vnímal...dám Ti slobodu,budeš žiť ako kráľ,všetko zariadím..nemusíš trpieť...Nebuď blázon Ježiš...nechaj to tak...Nemysli si,že Ťa budú ľudia nasledovať...všetko bude len ...niečo za niečo...čo dáš svojím učeníkom...utrpenie a kríž...Ja dávam svojím služobníkom bohatstvo sveta,užívanie si rozkoší,pohodlný život v prepychu...za ich úbohú dušu...Zanechaj tento márny boj...ľudí nezmeníš...budú stále takí, akí sú aj teraz...pred pár dňami Ťa vítali a velebili...a za pár hodín budú kričať -ukrižuj Ho...Ľudí nezmeníš...vždy sa budú chcieť mať dobre na tomto svete...a ja im dám to dobré...za ich dušu...Ty si len žobrák...nič im dobrého nedáš...len ťažký život,odriekanie a prenasledovanie a potupnú smrť...Spamätaj sa Ježiš...tu si na zemi a nie v sladkom nebi...tu platia moje zákony a moja vláda...Buď už konečne rozumný...a začni žiť...ako sa žije...Chceš vziať všetky hriechy celého ľudstva na seba...? to je nemožné...aj celá zem by neuniesla to more hriechov...
Odstúp satan...vieš dobre,že raz budeš porazený a tento svet máš v moci dočasne.Bol si kedysi v nebi...ako svetlý anjel...ale bol si pyšný a vzbúril si sa proti Nám...a bolo to pred stvorením času...tak už žiadnej milosti nedostaneš..budeš zavrhnutý na veky...Ale títo úbohí ľudia,majúci nesmrteľnú dušu, môžu získať slobodu a spásu...Ty ju už nikdy nezískaš..si naveky zatratený a túžiš urvať a vytrhnúť z ľudí ich nesmrteľnú dušu,obraz Nás /Boha/.Len masy zatratených duší Ťa chvíľu uspokoja,lebo sa tešíš,že budú trpieť ako aj ty.Tak sa snažíš potupiť a zničiť Boha a svetlo...keď zahubíš nesmrteľné duše...
Ježiš...si úplny blázon,šialenec...keď na tomto svete chceš presadiť svoju lásku...tu vládnem ja.Založíš si svoju cirkev...ale ja do nej vniknem,napustím ju bludmi,klamstvami,ktoré povýšim za pravdu,rozoštvem ľudí kvôli slovám... budú sa žrať,nenávidieť,preklínať,zabíjať a chváliť sa ako Ti verne slúžia...rozložím ju zvnútra aj zvonka...rozpútam prenasledovania,budem veselo vraždiť Tvojich kresťanov a znetvorím tú tvoju spásnu cirkev zvnútra,nasadím tam svojich verných služobníkov,ktorí budú učiť a kázať proti Tebe...aby strhli naivných ľudí do záhuby...do môjho kráľovstva.Všetkých si kúpim...dám im bohatstvo,telesné rozkoše o akých nechýrovali...tak ich spútam a priviažem k sebe...Tí tvoji boží služobníci,budú hrať celý život falošnú komédiu,robiť sa navonok ako Ťa milujú a verne zachovavajú Tvoje prikázania...ale v skutočnosti budú slúžiť mne..budú sa zháňať za mamonou sveta,majetkami,peniazmi,mocou,karierou,telesnými pôžitkami...budú pyšní,falošní,schopní udať a predať aj vlastnú mater,aby mali peniaze a moc...a potom pred smrťou,zahrajú divadlo ľútosti,aby ešte mali aj nebo...popri svojom,hnusnom,prevrátenom,falošnom, pohodlnom živote...Chachacha...smial sa satan desným zrevaním,až lístie starobylých olív rozhojdalo...
Pozri sa...ukážem Ti posledné časy sveta...vidíš tie zástupy,ktoré mňa velebia a spievajú: sláva Satanovi...a kde sú Tvoji služobníci? vidíš tie väzenia a úkryty..boja sa výjsť von...ja som Pravdu uväznil do hlbokého podzemia...a na svete som rozšíril len zlo,nemravnosť,pýchu,lož a túžbu po bohatstve...Vidíš tých vládcov sveta...sú moji...slúžia mi verne...ničia a zabíjajú Tvoju cirkev...aj ten Tvoj budúci nástupca na konci vekov, so svojimi velebiteľmi...aj ten bude môj...vidíš,že si bezmocný...a ja som skutočný vládca sveta...
Strať sa satan...raz budeš porazený a s tebou aj všetko tvoje zlo a lží... Zaznel hnusný škrekot a temný tieň zmizol...
Ježiš v bolesti a mukách vzlykal...s rozpiatými rukami pohliadol k nebu...S vypätím všetkých, posledných, duševných síl Ježiš zvolal v krvavej modlitbe k nebu ...Abba ,Otče...Tebe je všetko možné...Ak môžeš...odober odo mňa tento kalich utrpenia...hlas Ježiša bol prosebný...ale potom vážne dodal...Ale nie moja vôľa...ale Tvoja...Môjho Otca na nebesiach...nech sa stane...Ježiš padol na zem s rozpiatými rukami... Kedysi neďaleko pred 2 tisícmi rokov iný muž prinášal ťažkú obetu..Abrahám svojho syna... Ježiš sa poddal svojmu údelu a poslaniu.Bol poslaný na zem,aby oslobodil ľudí od zla a diabla a zachránil ich duše,ktoré boli zavrhnuté od prvého hriechu prarodičov...a musel zobrať na seba ...hriechy celého sveta,všetkých ľudí žijúcich vo všetkých časoch...Otvoriť nebo...ktoré bolo dovtedy zavreté... Noc bola vždy v dejinách spásy významným časom,kedy Boh zasahoval do dejín sveta a života ľudí...V noci mal divný sen Jakub...v noci sa Abrahám modlil a dostal zaslúbenie,že bude otcom veľkého národa...v noci chodil anjel smrti v Egypte,v noci mali videnia starí,slávni proroci Ezechiel,Daniel...Za ticha noci sa narodil Ježiš v Betleheme, v noci mal Jozef sen..újsť do Egypta...
A teraz táto posledná noc prináša konečné rozhodnutie...medzi láskou a nenávisťou...aby sa naplnila večne 13 nisanom r.30-Veľkým Piatkom dňa 7.apríla r.30.V tento deň sa zrodí láska aj nenávisť a budú medzi sebou navždyx bojovať..až do posledného dňa sveta... Ježiš prežíval najťažšiu agóniu bolestí,akú kedy mohol človek a Bohočlovek zažiť.Bola na najdôležitejšia noc v dejinách ľudstva,kedy sa Ježiš rozhodol v strašných mukách vnútorných bolesti prijať vôľu svojho Otca na nebesiach... Ježišova bolesť a úzkosť dosiahla vrcholu...túžil po troche ľudskej útechy...šiel k apoštolom...ktorí zaspali... Peter,ktorý driemal, počul šuchot krokov..otvoril oči a videl pred sebou stáť Ježiša...Šimon spíš?Nemohol si vydržať bdieť aspoň túto hodinu?Bdejte a modlite sa,aby odolali pokušeniu...Duch je pripravený...ale telo je slabé... Ježiš sa znova vzdialil,bol smutný,že apoštoli spali v túto najťažšiu hodinu... Pred Ježišovým zrakom sa vynorili spomienky...keď bol malý...videl Máriu a Jozefa pri sebe...aj keď sa stratil na púti a bol v chráme a učil zákonníkov...aj chvíle,keď Jozef umieral...aj Jánov krst v Jordáne..potom 3 roky učenia a kázania...keď ho zástupy oslavovali,velebili...vzkriesenia mládenca z Naimu,dcéry Jaira až po slávne vzkriesenie z hrobu Lazára...Posledná večera aj falošný,jedovatý pohľad Judáša..ktorý zmizol...to bol život Ježiša...ktorý dá nesmrteľnú pečať tomuto svetu naveky...spomienky dohasli ako zvädnuté ruže... Ježiš precitol a znova sa modlil...Znova vzlykal a smútil...Záchvevy bolesti boli ako rezanie nožom...duša Ježiša nevýslovne trpela...Ježiš zacítil ľadový závan smrti...stála už blízko...jej čierne krídla ovievali Ježiša...Ježiš sa bolestne pozrel a ticho zašepkal...viem...že musím...Prízrak smrti zmizol... Zavial chladný vietor a mladé listy olív zašušťali...Ježiš pohľadom uvidel pri kmeni starej olivy stáť svetelnú bytosť...bol to anjel...stál ticho a nemo pri bolesti Ježiša.Anjel nič nehovoril...bol smutný a skľúčený,nemo hľadel na Ježišovo utrpenie...Anjel svojou prítomnosťou chcel Ježiša potešiť,povzbudiť a predať posolstvo od nebeského Otca.Ale neprišli légie nebeských,anjelských vojsk...ktoré by Ježiša oslobodili a obránili...Nič sa nestalo...všetko plynulo bežne...Ježiš ostal sám so svojím utrpením...musel prežiť najväčšiu potupu...akú mohol sám Boh -Syn podstúpiť...Na jeho pleciach ležal celý svet a všetci ľudia s ich hriechmi.Tá ťarcha bola neznesiteľná a nepredstaviteľná...
Mesiac,mdlý posol noci, prešiel už časť svojej nočnej púte,večný,nestárnuci,plaviaci sa nebeskými svetmi.Ježiš ako Boh bol pánom aj celého stvoreného sveta...všetkých hviezd,blikajúcich galaxii ,ohromných, tajomných svetov, stratených v nekonečných diaľavach záhadného vesmíru...Ježiš pohliadol k nebi a videl trblietajúce sa hviezdy,nekonečné,vzdialené svety...hviezdy slabo svietili,lebo svetlo mesačného splnu ich zatienilo. Zahúkala nočná sova...Ozval sa prenikavý,zlovestný hlas kuvika... Ježiš sa modlil a čakal.Ostali chvíle čakania na zradcu Judáša...a posledných 14 hodín života Ježiša na tejto zemi.
Ježiš sa vrátil k spiacim apoštolom...Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka bude vydaný do rúk hriešnikov...Priblížil sa ten,ktorý ma zradí... Zdola hory už bolo počuť hlasy a vidieť svetlá pochodní...Judáš viedol vojakov do záhrady Getsemany...
V túto posvätnú noc,kedy sa Ježiš krvou potil ,mnísi a veriaci v minulosti celú noc bdeli,alebo aspoň časť a modlili sa,aby boli spolu s trpiacim Ježišom a boli naplnení milosťami prúdiacimi z jeho múk a bolesti...Stali sa aj mnohé uzdravenia telesné či duchovné počas tejto noci...rozjímania a pohrúženia do utrpenia Ježiša...
