Pozor na falošnú toleranciu!

Na sviatok svätého Štefana, po dlhom čase aj oblohu nad Bratislavou prerazilo svetlo slnečných lúčov. V tento deň, priam symbolicky, ako svetlo na ceste v dnešných temných časoch vyznela homília v jednom bratislavskom kostole, v ktorej kňaz odvážne povzbudil veriacich, aby po vzore svätého Štefana aj oni dnes verne ohlasovali Evanjelium nášho Pána Ježiša Krista.

Ako v homílii o.i. uviedol, tento svet chce po nás kresťanoch, aby sme boli „tolerantní“ a vzdali sa svojich symbolov, ako sú jasličky, kríž, Panna Mária, či Vianoce. Po nás žiadajú takúto „toleranciu“, ale z ich strany sa akosi o žiadnej tolerancii voči nám kresťanom, nehovorí. Podľa týchto požiadaviek, ktoré sa ako vajce vajcu podobajú tým komunistickým spred roku 1989, máme byť „tolerantní“ a hovoriť o svojej viere iba „v kostoloch, či vo svojich rodinách“.

Ale svätý Štefan odvážne a verejne i pred najvyššími náboženskými a politickými predstaviteľmi, vydal svedectvo o Kristovi. „Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu.“ (Sk 6, 9-12).

„Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. (Sk 7, 54-58).

A zrejme práve vďaka tomuto svedectvu svätého Štefana, ktoré aj Boh potvrdzuje svojim zjavením, sa zo Šavla neskôr stáva svätý Pavol, horlivý apoštol národov.

Tak, ako počas totalitného komunistického režimu, aj EZBA (Extrémistickí Zástancovia Bojového Ateizmu) dnešných čias by dnes najradšej zahnali kresťanov len za múry kostolov, či do súkromia rodín. Ale Kristus apoštolom prikázal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 18-20).

Cirkev sa teda nemôže vzdať tohto misijného poslania a musí verne ohlasovať Evanjelium nášho Pána Ježiša Krista, aj za cenu toho, že bude zosmiešňovaná, ponižovaná, alebo aj mediálne lynčovaná za to, že sa odmieta podriadiť, v súčasnosti znovu na svetlo sveta vyťahovaním komunistických bludov o akejsi falošnej tolerancii.

Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/19408