Svätý...P A S CH A L ...B A Y L O N -františkán -sviatok 17.máj

Svätý Paschal Baylon-františkán-sviatok 17.máj

Podivuhodný život veľkého španielskeho svätca 16.storočia...

Z chudobného pastiera oviec...svätý mních františkán...veľký ctiteľ Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej...

Rímskokatolícka cirkev si 17. mája pripomína svätého Paschala Baylóna, františkánskeho rehoľného brata, ktorý dosiahol svätosť jednoduchosťou, pokorou a veľkou láskou k Eucharistii. Hoci bol laikom bez teologického vzdelania, jeho viera a čnosť presiahli hranice Španielska i jeho doby.

Paschal Baylón sa narodil na Turíce 16. mája 1540 v dedinke Torrehermosa v Aragónskom kráľovstve. Jeho rodičia Martin Baylón a Izabela rodená Yubera, boli chudobní, no zbožní roľníci, ktorí viedli svoje deti k pracovitosti, čestnosti a viere. Podľa miestneho zvyku dostal meno podľa sviatku, na ktorý sa narodil: Pascua de Pentecostés, teda na Turíce.

Od detstva sa staral o ovce a počas tichých hodín na pastvinách sa učil čítať tak, že prosil okoloidúcich, aby mu prečítali písmenká z modlitebnej knižky. Rýchlo si obľúbil Sväté písmo a životy svätých. Jeho spolupracovníci ho prezývali svätý ovčiar, pretože sa správal láskavo, nenadával, nehádal sa a často sa postil.

Ako osemnásťročný opustil bohatého gazdu, ktorý mu chcel z vďaky prenechať majetok, i svoj domov, kde mu súrodenci núkali podiel z rodičovského dedičstva. Túžil po rehoľnom živote a rozhodol sa vstúpiť medzi františkánov. Najskôr ho odmietli pre nízky vek, a tak ešte dva roky pásol ovce. V roku 1564 však napokon zložil sľuby a stal sa rehoľným bratom v Kláštore svätého Jozefa v Orite.

Nechcel byť kňazom, radšej si zvolil život pokory a služby. V kláštoroch, kam ho postupne prekladali, plnil najjednoduchšie úlohy: varil, opravoval, prosil o almužny, slúžil chudobným pri bráne. Mal len jeden starý habit, chodil bosý, spával na drevenej doske, jedol veľmi skromne. No vždy s radosťou, pokorou a dobrotou, ktoré si každý pamätal.

Paschal vynikal hlbokou a osobnou láskou k Eucharistii. Často celé noci trávil pred Oltárnou sviatosťou v tichej modlitbe a rozjímaní. Jeho mystický vzťah ku Kristovi v Eucharistii ho priviedol aj k duchovným extázam. Napísal aj knižku o reálnej prítomnosti Krista v Oltárnej sviatosti a o primáte pápeža. Zanechal i dvanásť krátkych asketických úvah.

V roku 1576 ho vyslali do Paríža s listom pre generálneho predstaveného rádu. Vo Francúzsku však vládli hugenoti – kalvíni, ktorí neznášali katolíkov. Keď spoznali v Paschalovi františkána, zbili ho tak, že si odniesol trvalé následky. Nikdy sa však na to nesťažoval.

Paschal zomrel 17. mája 1592, rovnako na sviatok Turíc, keď prišiel na svet. Už pred smrťou mu Boh zjavil, že čas jeho odchodu sa blíži. S pokojom sa naň pripravil a radoval sa, že sa čoskoro stretne s milovaným Kristom.

Jeho hrob vo Villareale sa stal pútnickým miestom, k čomu prispeli početné zázraky. V roku 1618 bol Paschal vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1690 za svätého. V roku 1897 ho pápež Lev XIII. vyhlásil za patróna eucharistických kongresov a bratstiev. Uctievaný je tiež ako patrón kuchárov, pastierov a chudobných.

Počas španielskej občianskej vojny v roku 1936 boli jeho telesné ostatky zneuctené a rozhádzané. Niektoré relikvie sa však zachovali a v roku 1992 ich za prítomnosti kráľa Juana Carlosa I. znovu uložili v chráme vo Villareale, ktorý nesie jeho meno.

Paschal Baylonský, rehoľník (františkán)

Svätý

Sviatok: 17. máj

* 16. máj 1540 Torre Hermosa, Španielsko
† 17. máj 1592 kláštor Villareal pri Valencii, Španielsko

Patrón eucharistických kongresov; kuchárov a pastierov

Paschal Baylon sa narodil na Turíce 16. mája 1540 v dedinke Torre Hermosa medzi

Madridom a Zaragozou v rodine chudobného roľníka. Jeho otec sa volal Martin a matka Izabela. Svojho syna od malička viedli k nábožnosti a vzťahu k práci. Do školy Paschal nemohol chodiť, keďže boli chudobní. Pásaval teda ovce – najprv doma a potom u bohatého statkára Martina Garciu. Na pasienok si so sebou brával knihy a okoloidúcich prosil, aby ho naučili čítať jednotlivé písmenká. Bol veľmi bystrý, rýchlo sa učil. Často čítal Sväté Písmo a životopisy svätých. Za krátky čas spoznal pravdy viery. Na rozdiel od iných neluhal, neklial, nevyhľadával nemravnosti a dokonca sa aj postil. Za to si vyslúžil prezývku „svätý ovčiar“).

Ako osemnásťročný odišiel od statkára, ktorý mu ponúkal, že si ho adoptuje a urobí ho svojím dedičom. Doma mu súrodenci tiež núkali skromný podiel z rodičovského majetku, ale on ani to neprijal. Odišiel do Valencie a odtiaľ do kláštora v Montforte pri Alicante (juhovýchodné Španielsko), kde požiadal o vstup medzi františkánov. Prijali ho až o dva roky. Za ten čas znova vykonával úlohu pastiera. Keď ho prijali do kláštora, stal sa vrátnikom. V roku 1564 zložil slávnostné sľuby. Po čase ho predstavený vyzval, aby sa učil, že časom bude vysvätený za kňaza. No on sa z poníženosti tomu bránil. Viackrát ho preložili do iných kláštorov. Všade vykonával akúkoľvek úlohu – väčšinou bola podradná – dôsledne a s láskou. Mal iba jediný habit, ktorý si sám opravoval, a vždy chodil bosý. Pritom bol vždy veselý a radostnej mysle. Modlieval sa za kazateľov, dával im rady, čo vylepšiť, aby ich kázanie bolo účinné. V roku 1576 ho poslal provinciál do Paríža, aby zaniesol list generálovi rádu. Vo Francúzsku vtedy vládli hugenoti, zarytí kalvíni. Keď videli rehoľný odev, začali hádzať do neho kamene a biť ho obuškom. Paschalovi navždy zostali z toho rany. No nikdy o tom nerozprával.

Po návrate z Paríža zostavil malú knižku myšlienok o prítomnosti Pána Ježiša v prevelebnej Oltárnej Sviatosti a o moci, ktorú Ježiš Kristus zveril pápežovi. Okrem toho sa nám zachovalo dvanásť krátkych asketických úvah. Voči sebe bol stále veľmi prísny. Veľa sa postil, málo spával, často sa bičoval. Nemal nič, iba drevený kríž, obraz Panny Márie, starý stolík a drevenú dosku, na ktorej spával.

Posledný rok svojho života strávil vo Ville Real pri Valencii. Nejaký čas pred smrťou mu Boh zjavil, že zomrie. On mal z toho radosť a zodpovedne sa na to pripravil. Zomrel – tak, ako sa aj narodil – na Turíce 17. mája 1592. Za svätého bol vyhlásený roku 1690. Pápež Lev XIII. ho určil za patróna eucharistických kongresov. Jeho pozostatky pochovali vo Ville Real. Počas občianskej vojny v Španielsku boli zneuctené a rozhádzané. Časť z nich potom našli a vrátili naspäť.

Svätý Paschal Baylon
Paschalis Baylon

17. mája, pripomienka

Postavenie:

laický brat OFMDic

Úmrtie:

1592

Patrón:

eucharistických kongresov a združení; pastierov a kuchárov

ŽIVOTOPIS

Pochádzal z chudobnej rodiny v Španielsku. Bol pastierom oviec av dospelosti vstúpil do františkánskeho rádu. V kláštore bol postupne vrátnikom, almužníkom, záhradníkom a sakristiánom. Vynikal veľkou úctou k Eucharistii ak Panne Márii. Od Boha bol obdarovaný charizmy a prospieval druhým radou.

ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU

VZOR A PATRON PRO CTITELE EUCHARISTIE
Narodil sa v Torrehermose neďaleko Madridu 16. 5. 1540 počas svätodušnej nedele a meno dostal podľa tohto sviatku - Pascu de Pentecosta. Ako chlapec veľmi chudobnej rodiny sa stal pastierom namiesto chodenia do školy. Na pastvu si však brával knižku a učil sa podľa rád okoloidúcich. Najradšej pásol v blízkosti kaplnka. Podľa legendy mával so sebou na pastve svoj prenosný oltárik a kamkoľvek s ovcami prišiel, tam pre nich našiel aj prameň vody. A keď mu ostatní závideli, aj pre nich vraj vytryskla voda tam, kde zabodol svoju palicu. Sami sa ho však márne pokúšali napodobniť.

V 17 rokoch Paschal prvýkrát počul o františkánskom ráde a bol ním nadšený preto, že sám hľadal vnútorný život v spojení s Bohom. hlasom nového povolania. Bol priťahovaný najviac eucharistickou zbožnosťou, ale aj chudobou a jednoduchosťou. záujmu. Po prijatí v 24 rokoch ho urobili vrátnikom, žil životom podľa evanjelia a bolo to na ňom vidieť.
Po noviciáte mu bolo ponúknuté štúdium teológie s vyhliadkou na kňazské svätenie, ale Paschal sa vo svojej pokore nepovažoval za osobu, ktorá by bola vhodná na uchádzanie sa o takú dôstojnosť a zostal radšej laickým bratom a miloval sa za ostatných. vrátnikom vystriedal službu almužníka, nakoniec sakristiána. Všetky úlohy vždy plnil veľmi starostlivo, ale služba pri oltári mu bola najmilšia. mal Zelený štvrtok as ním súvisiacu slávnosť Božieho Tela. Na oba dni sa pripravoval posty a skutky pokánia.

V roku 1576 bol predstavenými poslaný do Paríža za generálom rádu. V tom čase vo Francúzsku vládli nekatolícki hugenoti a Paschal sa vo svojom habite dostal do riskantnej situácie, v ktorej osvedčil vernosť svojej viere, ale veľmi nechýbalo, aby prišiel o život. Hugenoti neverili v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii av Orleanse na námestí ho zadržali s otázkou, či veria alebo nie v reálnu prítomnosť Krista v najsvätejšej sviatosti. Odpovedal okamžite a rozhodne a svojim "Verím!" vzbudil veľkú vlnu nevôle a snáď vraj len zázrakom hugenotom unikol. Po úspešnej ceste sa vrátil do kláštora.

Paschal sa nechal vychovávať Eucharistiou k láske. Už predtým žil tým, čo v roku 1986 napísal Ján Pavol II., že „pravá úcta k Eucharistii sa stáva školou aktívnej lásky k blížnemu...“ Podľa Jána Pavla II. Eucharistia vychováva tým, že ukazuje, akú hodnotu má v očiach Božích každý človek, lebo Boh sa každému pod jej spôsobom dáva. Pod vplyvom Kristovej výchovy si Paschal stanovil tieto tri zásady: "Voči Bohu treba mať srdce dieťaťa; voči blížnemu srdcu matky a za tretie voči sebe mať srdce sudcu."

Tiež žil s darom vliateho poznania, aj keď sám nekázal; jeden z profesorov teológie o ňom povedal, že z rozhovoru s ním sa poučil viac ako od profesionálnych kolegov. O pravdách viery dokázal totiž hovoriť veľmi zrozumiteľne, jasne a jednoducho. Zanechal aj písané slovo, ktoré pri apoštoláte používal. Vedľa textov mystického rázu je autorom aj mnohých modlitieb a básní s hlavným námetom Eucharistie.

Zomrel v kláštore Villarreal blízko Valencie vo veku 52 rokov na Boží hod Svätodušní. Pri jeho hrobe sa udiali početné zázraky. Svätorečený bol po sto rokoch od smrti r. 1690 pápežom Alexandrom VIII. Pápež Lev XIII. ho 28. 11. 1897 ustanovil osobitným patrónom eucharistických kongresov a združení venujúcich sa úcte Najsvätejšej sviatosti. V španielskej občianskej vojne r. 1936 boli jeho ostatky spálené.

PREDSAVZATIE, MODLITBA

V jednom svojom spise sv. Paschal nabáda k dôvere v Boha ak cvičeniu duše vo vytrvalom hľadaní toho, čo hľadá Boh (Život z lásky.). Naše žiadosti majú vychádzať z vôle Boha, ktorý nás chce obdarovať, nie z vyhľadávania vlastných potrieb. Majú byť oslobodené od sebeckosti a vychádzať z toho, že nad všetko žiaduce je Boh. Tento smer dám dnešným svojim modlitbám a prosbám a nezabudnem ani na Paschalove tri zásady.
Bože, Tys vyznamenal svätého Paschala podivuhodnou láskou k svätým tajomstvám Tela a krvi Tvojho Syna; dopraj nám milostivo, aby sme ako on prijímali z tejto nebeskej hostiny hojnosť duchovných darov. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.

17. mája

SV. PASCHAL BAYLON
rehoľník
(1540 - 1592)

Tento františkánsky svätec pochádzal z kraja (niekdajšieho kráľovstva) Aragónie vo východnom Španielsku. Tam sa narodil v mestečku Torre Hermosa 16. mája 1540. Od malička prejavoval mimoriadnu nábožnosť: vedel sa sústredene modliť a mal osobitnú úctu k Eucharistii.
Od detstva bol pastierom; najprv pásol dobytok svojej rodiny, neskôr bol v službe iných. V tichu prírody sa Paschal mohol venovať modlitbe a rozjímaniu. Neskôr sa podľa príkladu svätých začal postiť a bičovať. Napokon sa chcel stať rehoľníkom.
Keď dosiahol vek 18 rokov, hlásil sa o prijatie vo františkánskom kláštore Loretánskej Panny Márie. Ale musel ešte dva roky čakať. Na ten čas šiel ako pastier do služby bohatého statkára. Keď ten videl nábožného a svedomitého mladíka, chcel ho prijať za svojho syna a za dediča veľkého majetku. Ale Paschal nechcel mať nič s majetkom, on chcel byť rehoľníkom-františkánom.
Konečne ho prijali. Vtedy už mladého muža sprevádzala povesť svätosti. Nevieme, kedy presne sa stal rehoľníkom. Slávnostné rehoľné sľuby skladal 2. februára 1564. Predstavení chceli, aby sa stal kňazom, ale on ich prosil, aby mohol ostať rehoľným bratom. Ako rehoľný brat vykonával rozličné práce. Najviac bol vrátnikom, a to vo viacerých kláštoroch, medzi iným vo Valencii a Játive.
Brat Paschal bol obdarený mystickými charizmami, darom zázrakov a nadpriemernými vedomosťami, hoci nemal nijaké vzdelanie. Preto sa s ním často radili významné osobnosti, medzi nimi predstavený španielskej rehoľnej provincie. Tento ho v r. 1576 poslal so súrnymi listami ku generálnemu predstavenému, ktorý bol vtedy v Paríži. Brat Paschal musel prejsť kalvínskym krajom, kde zakúsil výsmech, urážky a rany. V Orleáne sa dal zatiahnuť do dišputy o Eucharistii. Keďže sa dobre držal, takmer ho zabili kameňmi. Napokon predsa len šťastlivo našiel generálneho predstaveného a odovzdal mu dôležité dokumenty.
Keď sa vrátil z dobrodružnej cesty, pod dojmom prekonaných dišpút a bojov zostavil knižočku výrokov o skutočnej prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii a o moci, ktorú Boh zveril rímskemu pápežovi.
S pokračujúcim vekom Brat Paschal ešte zosilnil svoje pôsty a iné skutky pokánia. Zaiste aj to prispelo k tomu, že keď sa blížili jeho 52. narodeniny, cítil sa na konci životných síl. Zomrel 17. mája 1592 v kláštore sv. Ruženca vo Villa Real neďaleko Valencie.
Pápež Pavol V. vyhlásil Brata Paschala v októbri 1618 za blahoslaveného a pápež Alexander VIII. v okt. 1690 za svätého. Pápež Lev XIII. ho v novembri 1897 ustanovil za patróna eucharistických diel a napokon aj za patróna medzinárodných eucharistických kongresov.
V občianskej vojne r. 1936-39 marxistickí revolucionári zhanobili a rozhádzali ostatky sv. Paschala Baylona. Aspoň čiastočne sa ich podarilo pozbierať a vrátiť do mesta Villa Real, kde sa uctievajú.

Paschal Baylón (24. mája 1540 – 17. mája 1592) bol španielsky katolícky rehoľník v Ráde menších bratov .

V detstve a dospievaní slúžil ako pastier po boku svojho otca, ale túžil vstúpiť do rehoľného života. Raz ho odmietli, no neskôr ho prijali za františkánskeho laického brata a preslávil sa svojou prísnou askeziou, ako aj láskou a súcitom s chorými.

Poslali ho do Paríža vo Francúzsku; cestou stretol kalvinistov a takmer ho zabil dav. Bol najznámejší svojou silnou a hlbokou oddanosťou Eucharistii .

Začal sa proces jeho kanonizácie a v roku 1618 bol blahorečený. Pápež Alexander VIII. ho 16. októbra 1690 kanonizoval za svätého.

28. novembra 1897 pápež Lev XIII. vyhlásil Baylóna za patróna eucharistických kongresov a bratstiev .

Raný život

Paschal Baylón sa narodil 16. mája 1540 v Torrehermose v Aragónskom kráľovstve na sviatok Turíc chudobným, ale zbožným roľníkom Martinovi a Elizabeth Jubera Baylónovým. Bol pomenovaný Paschal na počesť Pascua de Pentecosta , pretože miestny zvyk vyžadoval, aby sa dieťa volalo po svätcovi alebo sviatku, v ktorý sa narodilo. Mal brata a dve sestry.

Od siedmeho do dvadsiateho štvrtého roku žil ako pastier a počas celého tohto obdobia mal na svojich spoločníkov blahodarný vplyv.

Jeho matka mu dala Malé ofícium Preblahoslavenej Panny Márie . Naučil sa čítať tak, že prosil ľudí o pomoc s textom. Keďže nemal iné prostriedky na pomoc chudobným, vždy im dával časť svojho vlastného obeda, ktorý mu posielal na polia. Aby pomohol uživiť rodinu, Paschala si otec najal pásť stáda iných. Niektorí z jeho spoločníkov mali sklony k nadávaniu, hádkam a bitkám, ale naučili sa v jeho prítomnosti držať jazyk za zubami, pretože rešpektovali jeho zbožnú povahu a cnosť. Bol mimoriadne čestný, dokonca ponúkal majiteľom úrody náhradu škody, ktorú spôsobili jeho ovce.

Mních

Tí, ktorým prvýkrát spomenul svoju náklonnosť k rehoľnému životu, mu odporučili niekoľko bohato financovaných kláštorov, ale on odpovedal: „Narodil som sa chudobný a som odhodlaný zomrieť v chudobe a pokání.“

Spočiatku mu kvôli veku odmietli vstúpiť do františkánskeho rádu, čo ho prinútilo vrátiť sa k svojim povinnostiam pastiera. V roku 1564 vstúpil do reformovaných františkánov ako rehoľný brat a 2. februára začal noviciát, predtým ako 2. februára 1565 zložil sľuby v Orite v kláštore svätého Jozefa . Nabádali ho, aby sa stal vysväteným kňazom, ale cítil, že to nie je cesta pre neho.

Nikdy nemal viac ako jeden habit a ten bol vždy ošúchaný; chodil bez sandálov v snehu. Prispôsobil sa všetkým miestam a ročným obdobiam. Medzi jeho práce patrila služba ako kuchár a záhradník, ako aj oficiálny žobrák, ktorý chodil a prosil o almužnu. Ako vrátnik mal na starosti starostlivosť o chudobných, ktorí prichádzali k dverám mníchov. Paschal si získal povesť pre svoju pozoruhodnú pokoru, neochvejnú zdvorilosť a štedrosť.

Tento život prežil v kontemplatíve a tichej meditácii, často pri práci. Bol kontemplatívny a mal časté extatické vízie. Niektoré noci trávil v tichu pred oltárom. Zároveň však zavrhol predstavy, že si vďaka svojej zbožnej povahe získa povesť. Raz, počas cesty po Francúzsku, obhajoval dogmu o skutočnej prítomnosti pred kalvínskym kazateľom a v dôsledku toho len tesne unikol smrti z rúk hugenotského davu.

Zomrel 17. mája 1592 po chorobe. Jeho sviatok je 17. mája.

Úcta

Hrobka vo Villarreale

Jeho hrobka vo Villarreale sa okamžite stala pútnickým miestom a čoskoro sa pri jej hrobke začali diať zázraky . Pápež Pavol V. ho blahorečil 29. októbra 1618 a pápež Alexander VIII. ho kanonizoval 16. októbra 1690. Pápež Inocent XII. vydal bulu o kanonizácii s názvom Rationi Congruit 15. júla 1691.

V roku 1730 domorodý Guatemalčan tvrdil, že mal víziu svätého Paschala, ktorý sa zjavil ako kostlivec v rúchu. Táto udalosť sa stala základom heterodoxnej tradície San Pascualito .

Umenie ho často zobrazuje vo františkánskom habite a s monštranciou v ruke, ktorá symbolizuje jeho oddanosť Najsvätejšej Eucharistii. Pápež Ján XXIII. vymenoval svätca za patróna diecézy Segorbe 12. mája 1961.

13. augusta 1936, počas Červeného teroru v španielskej občianskej vojne , antiklerikálni ľavičiari vykopali a spálili jeho telo. Zostávajúce relikvie boli neskôr prenesené za prítomnosti kráľa Juana Carlosa I. 12. mája 1992.

Mestá

San Pascual, Batangas , Filipíny

Saint-Pascal, Quebec , Kanada

Saint-Pascal Baylon, Ontário , Kanada

San Pascual, ostrov Burias, Masbate, Filipíny

San Pascual, Obando, Bulacan, Filipíny

San Pascual Baylon, Guinarona Dagami, Leyte

San Pascual Baylon, Tinambac, Camarines Sur

Údolie San Pasqual, San Diego, Kalifornia, USA

Svätý

Paschal Baylón

OFM