Svätý Damien de Veuster- apoštol malomocných na ostrove Molokai Havai -sviatok 15.apríla
Svätý Damien de Veuster- apoštol malomocných na ostrove Molokai Havai -sviatok 15.apríla
Hrdinský svätec,kňaz,ktorý svoj život zasvätil chorým na malomocenstvo na havajskom ostrove Molokai,roky sa telesne ,ale hlavne duchovne staral o žijúce ľudské trosky,hnijúce chodiace mrtvoly,ktoré ešte stále nosili v sebe ľudskú hodnotu a nesmrteľné duše a ktorých svet zavrhol a odsúdil na vyhnanstvo a smrť...Damien svoju veľkú úlohu splnil a sám umiera ako nakazený malomocenstvom v bolestiach a odpadávajúcom tele...V rodnom Belgickom kráľovstve bol vyhlásený za najväčšieho a najslávnejšieho Belgičana všetkých čias a zatienil aj slávu belgického kráľa...Slúžil inému Kráľovi....Neba i Zeme...a dostal večnú odmenu v nebeskej sláve,o ktorej my len snívame...Jeho ľudská obeta je vrcholom lásky k Bohu i ľuďom...a tak Damien patrí k najväčším svätcom našej modernej doby
Svätý Damien de Veuster-sviatok 15.apríla
* 3. január 1840 Tremelo, Belgicko † 15. apríl 1889 Kalawao-Bucht, Molokai, Havajské ostrovy
Sv.Damián de Versteur -apoštol malomocných na ostrove Molokai -Havai
Svätý Damien de Veuster-apoštol malomocných - Najväčší a najslávnejší Belgičan všetkých čias
* 3. január 1840 Tremelo, Belgicko † 15. apríl 1889 Kalawao-Bucht, Molokai, Havajské ostrovy
Význam mena: krotiteľ (gr.)
Patrón malomocných a chorých na AIDS
Sv. Damián De Veuster
Damián De Veuster, vlastným menom Jozef De Veuster, sa narodil v Tremelo vo Flámsku (Belgicko) 3. januára 1840. Vyrastal v obyčajnej sedliackej, ale zbožnej rodine. V roku 1860 vstúpil do rehole Najsvätejších sŕdc. Ako rehoľné meno dostal meno Damián. V roku 1864 bol poslaný na misie na Havajské ostrovy do Honolulu. Tam prijal aj kňazskú vysviacku. Deväť rokov pôsobil na najväčšom ostrove – na Havaji. V roku 1873 sa dobrovoľne prihlásil na misijnú službu na ostrov smrti – na Molokai, kde boli doslova vyhnaní zomrieť všetci malomocní – chorí na lepru. Staral sa o nich s veľkou láskou po všetkých stránkach. Bol pre nich lekárom tela i duše. Raz sa však nakazil aj on – od detí, o ktoré sa staral. Vo svojom úsilí však neustal ani ako malomocný. Pokračoval v stavaní nemocníc, kostolov, domov a iných budov. Spolu ich postavil okolo 600. Na Molokai aj zomrel – bolo to 15. apríla 1889. Malomocní za ním žialili ako za svojím otcom. Pápež Ján Pavol II. ho 4. júna 1995 vyhlásil za blahoslaveného. Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. 11. októbra 2009.
Svätý Damián de Veuster
15.apríla je sviatok svätého Damiána de Veuster.
Svätý Damián de Veuster (1840 – 1889) V roku 1865 sa v Molokai, skalnatom a holom výbežku jedného z Havajských ostrovov, vytvorila strašná kolónia malomocných. V tom čase sa malomocenstvo nedalo liečiť, a tak tí, ktorí sa nakazili touto chorobou, boli posielaní na toto miesto, kde mali dožiť v úplnej a ustavičnej izolácii. Každý mesiac prišla ďalšia loď a vysadila ďalších chorých, ktorí tam boli privezení aj proti svojej vôli. Tento ostrov mal výrečné mená ako „peklo živých“ či dokonca „pohrebisko živých“. Tie len dokazovali, že v tejto oblasti neplatili žiadne zákony a že sa jej nedostalo žiadnej ľudskej solidarity. Niekto by mohol povedať, že tu už milosrdenstvo nemalo miesto. Zatiaľ čo sa telá malomocných rozkladali kvôli nedostatku hygieny (nemali ani len pitnú vodu!), ich duše sa rozkladali v dôsledku úplnej mravnej skazenosti: sexuálne zotročovanie žien a detí, všetky druhy zneužívania, alkoholizmus a drogy, bezuzdné krádeže, poverčivosť a modloslužobné praktiky – toto všetko tu bolo rozšírené. A tak tomu bolo celých osem rokov. Až kým na tomto ostrove nevysadili prvého bieleho muža, ktorý tam šiel dobrovoľne. Šiel tam rozhodnutý prežiť svoj život sväto, hoc aj na takom pekelnom mieste. Tým človekom bol páter Damián de Veuster. Ocitol sa medzi približne ôsmimi stovkami malomocných, ktorých ľudia považovali za „nedotknuteľných“. Tento mladý misionár si okamžite musel položiť radikálnu otázku: Ako ohlasovať milosrdné vtelenie Božieho Syna?
Aby to urobil hodnoverným spôsobom, jeho prvotná evanjelizácia musela zahŕňať činnosti, ktorých súčasťou bolo dotýkanie sa ich chorých a rozkladajúcich sa tiel. Súčasťou „evanjelizácie“ boli náročné kroky: musel vkladať premenené hostie priamo do ich úst, ktoré boli kvôli chorobe ružové; pomazával ich hlavy a gangrénami postihnuté nohy svätým olejom; nežné obväzoval ich hrôzostrašné rany; dovoľoval deťom, aby sa mu vrhali do náručia a hladkali ho kýptikmi svojich rúk; počas jedenia tradičného jedla poi (mäsa zmiešaného s múkou z tara) si namáčal prsty do misy, do ktorej ponárali ruky aj malomocní, pil z pohárov, ktoré mu ponúkli druhí, a podelil sa o svoju fajku s každým, kto ho o to požiadal.
Páter Damián sa tak nesprával iba preto, že rešpektoval kultúrnu citlivosť Havajčanov, ktorá bola o to dôležitejšia, že sa jednalo o chorých. On to však robil aj – ak to tak možno povedať – kvôli „citlivosti Cirkvi“, ktorá je už zo svojej podstaty „Kristovým telom“. Všetky sviatosti a diela Cirkvi sú znakmi, pre ktoré je typický spásonosný „fyzický kontakt“ medzi ľudskosťou Krista a našou zranenou ľudskosťou. Ak bol žiadaný „kontakt“ pre Havajčanov citlivou a dôležitou otázkou, pre pátra Damiána bol zároveň otázkou viery.
Páter Damián, ktorý sa stal známym ako „apoštol malomocných“, vykonal nespočetné množstvo skutkov milosrdenstva. Ak by však bolo treba vybrať a opísať ten najvýznamnejší a najpôsobivejší skutok, potom by ním bol taký, ktorý u bežných kresťanov nie je ani taký častý, ani taký nutný. Katechizmus ho formuluje slovami „pochovávať mŕtvych“. Keďže liečba malomocných bola neúčinná, ba zbytočná, práve toto bola tá najhumánnejšia vec, aká sa dala v Molokai urobiť.
Tu bola istá len jedna vec: smrť. A tak sa páter Damián rozhodol, že obráti zvyčajné poradie výchovy. Ak pre iných kresťanov bolo dôležité naučiť sa „dobre žiť, aby mohli dobre zomrieť“, pre malomocných na Molokai bolo dôležité, aby sa naučili „dobre zomrieť, aby mohli dobre žiť“. Až keď vezmeme do úvahy to, že pred jeho príchodom ležali mŕtvoly na otvorenom priestranstve alebo ich dokonca dávali žrať sviniam, pochopíme, aký dopad malo misionárove rozhodnutie „sláviť smrť“ a dať jej plnú ľudskú dôstojnosť. V tej dobe boli malomocní označovaní za „živých mŕtvych“ a vláda dokonca chcela schváliť zákon, ktorým by ich vyhlásila za „právne mŕtvych“. A tak smrť – so všetkou svojou škaredosťou a skazenosťou – presakovala celý ostrov.
Otec Damián si vďaka svojej svätej múdrosti uvedomil, že musí začať tým, že smrť pozdvihne na posvätnú úroveň a vštepí do nej kresťanskú vieru vo vzkriesenie. Vedľa svojej chatrče teda vybudoval nádherný cintorín. Založil tiež zbožné bratstvo, ktoré sa venovalo vykonávaniu pohrebných obradov. Jej členov poveril zhotovovaním drevených truhiel. Mali tiež sprevádzať zosnulých na posledné miesto ich odpočinku za sprievodu modlitby, hudby a bubnovania. Takýto obrad sa konal minimálne tri razy do týždňa: každého pozýval do ticha a modlitby, ktoré nahradilo hnev a opilstvo, na ktoré boli zvyknutí. Neskôr bolo už ľahšie obyvateľov ostrova zorganizovať do rôznych bratstiev, ktoré sa starali o najdôležitejšie ľudské potreby: jedno bratstvo sa staralo o opustené deti; ďalšie o výchovu dievčat; iné o návštevu chorých; ďalšie stavalo kostol a obydlia; ďalšie sa staralo o údržbu chatrčí. Tieto rôzne „bratstvá“ sa de facto stali štruktúrami civilného života a sociálnou pomocou, ktorú si predtým nikto nedokázal ani len predstaviť. Páter Damián bol sám podľa aktuálnej potreby projektantom, architektom, kopáčom, murárom či tesárom. Postupne vybudoval malé školy, bezplatné lekárne, zdravotné kliniky, vodovody a vodné rezervoáre.
Vďaka svojmu prenikavému pochopeniu vecí, ktoré tak okamžite dokáže nadobudnúť len svätec, sa jeho druhým veľkým dielom stalo zavedenie veľkolepého slávenia sviatku Kristovho Tela. Práve ten sa stal na ostrove tým najkrajším a najdojímavejším sviatkom, ktorý sa slávil prostredníctvom hudobných vystúpení výnimočnej krásy. Podarilo sa mu tiež zaviesť ustavičnú poklonu Najsvätejšej Sviatosti. Pre chorých nebolo ľahké počas dňa i noci ustavične dodržiavať rôzne striedania a meniace sa hodiny. No keď títo „adorátori“ nemohli vstúpiť do kostola, vždy sa mohli pokľačiačky modliť zo svojich postelí.
Napokon sa malomocenstvom nakazil aj sám páter Damián. Keď videl, že sa jeho telo začína rozpadať (hoci nemal ani päťdesiat rokov), svojim predstaveným pokorne napísal: „Dostal som malomocenstvo. Myslím, že to nebude trvať dlho a budem vyzerať hrôzostrašne. Nemám žiadne pochybnosti o pravej povahe svojej choroby, zostávam však uprostred svojho ľudu – pokojný, odovzdaný a celkom šťastný. Dobrý Pán vie, čo je pre moje posvätenie najlepšie. Ustavične celým svojím srdcom hovorím: Buď vôľa tvoja.“ Zdalo sa, že kedykoľvek od tej chvíle použil slová „moje choré údy“, hovoril zároveň o svojich vlastných chorých údoch, ako aj o chorých vo svojej komunite, ktorú ako kresťan považoval „za Kristovo telo a svoje vlastné telo“.
Otec Damián sa narodil ako Jozef De Veuster, druhé najmladšie z ôsmich detí flámskeho /belgického/ obchodníka s kukuricou Joannesa Franciscusa De Veuster a jeho ženy Anne-Catherine Wouters, v poľnohospodárskej dedine Tremelo vo flámskom Brabantsku v Belgicku, kde sa tretieho januára 1840 narodil. Jeho sestra Pauline sa stala rádovou sestrou a jeho starší brat August sa pridal ku Kongregácii najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie. Jozef bol nútený zanechať školy v trinástich rokoch, aby pomáhal rodine na statku. Jeho otec ho potom poslal na internát v Braine-le-Comte, aby sa pripravil na svoje budúce obchodné povolanie, ale z podnetu redemptoristickej misie sa roku 1858 rozhodol Jozef pre kňazskú dráhu.
Jozef vstúpil do noviciátu kňazov Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie v Lovani a prijal meno Damián, podľa lekára a mučeníka zo štvrtého storočia, svätého Damiána .
Jeho nadriadení sa domnievali, že nie je vhodným kandidátom pre kňazskú službu kvôli jeho nedostatočnému vzdelaniu. Latinčinu sa preto zaryto doučoval, až sa v nej stal mimoriadne dobrým, čo mu otvorilo cestu ku kňazskému povolaniu. Počas jeho štúdií sa Damián denne modlil pred obrazom sv. Františka Xaverského , patróna misionárov, aby bol poslaný na misie. O tri roky neskôr, keď jeho brat August (otec Pamfilus) nemohol odcestovať zo zdravotných dôvodov, bolo ponúknuté Damiánovi jeho miesto, a Damián tak odišiel na Havajské ostrovy ako misionár.
Misia na Havaji
19. marca 1864 dorazil Damián do Honolulu na ostrove Oahu a až tu bol vysvätený na kňaza na mieste dnešnej Katedrály našej Pani mieru.
Nasledujúci rok pôsobil vo farnosti Severná Kohala na ostrove Hawaii. Havajské kráľovstvo v tom čase zápasilo s nedostatkom pracovných síl aj so zdravotníckou krízou. Domorodí Havajania umierali vo veľkých počtoch kvôli kiahňam , cholere , chrípke , syfilide a čiernemu kašľu , ktorého choroby sem boli privlečené cudzozemskými obchodníkmi a námorníkmi. Tisíce ich tak umierali na choroby, proti ktorým bol ich imunitný systém bezmocný.
Čínski robotníci na ostrovy v tridsiatych rokoch devätnásteho storočia pritiahli lepru /malomocenstvo/ . V tom čase sa lepra považovala za vysoko nákazlivú a nevyliečiteľnú chorobu. Zo strachu pred ňou vydal roku 1865 kráľ Kamehameha V. zákon o prevencii jej šírenia, ktorý nariaďoval všetkým postihnutým stiahnuť sa do karantény na ostrov Molokai, konkrétne do usadlosti Kalawao a neskôr tu vzniklo aj sídlo zvané Kalaupapa (územie týchto dvoch dedín je od zvyšku ostrova oddelené strmým horským hrebeňom). Medzi rokmi 1866 a 1869 sem bolo poslaných okolo 8 000 Havajcov.
Kráľovská zdravotná rada najprv poskytovala izolovaným ľuďom jedlo, a aj iné zásoby, ale nebolo v jej moci ponúknuť pacientom akúkoľvek lekársku starostlivosť. V pláne zrejme bolo, že malomocní budú zakrátko sebestační a budú sami hospodáriť, avšak vzhľadom na povahu ochorenia a tiež prírodné podmienky na polostrove to bolo naozaj neuskutočniteľné.
Izolácia a beznádejné podmienky sa museli prejaviť aj na psychike obyvateľov. Podľa Katolíckej encyklopédie (1911) do roku 1868 „prevládla opitosť a oplzlé správanie. Bezstarostní, dobromyseľní ľudia sa zdali byť úplne zmenení.“
Misia na Molokai
Biskup Louis Désiré Maigret, apoštolský vikár honolulskej diecézy, veril, že malomocní potrebujú katolíckeho kňaza, ale zároveň si bol vedomý toho, že táto úloha nebude bez problémov. Nechcel poslať žiadneho kňaza rozkazom. Nakoniec po mnohých modlitbách sa prihlásili štyria kňazi ako dobrovoľníci, medzi nimi aj otec Damián. Biskup zamýšľal, že sa títo štyria budú postupne striedať vo svojej službe medzi ľuďmi nakazenými leprou . 10. mája 1873 dorazil prvý dobrovoľník, otec Damián, k izolovanej osade Kalaupapa, kde bol miestnym obyvateľom predstavený biskupom.
Pod vedením otca Damiána boli presadené základné zákony a zriadená istá samospráva. Súčasťou jeho kňazskej služby tu bolo staranie sa o chorých, budovanie vodných nádrží, domov a nábytku rovnako ako zhotovovanie rakví a kopanie hrobov. Pomáhal s vyučovaním, maľovaním domov, hospodárením na poliach, organizoval stavby kaplniek, ciest, nemocníc i kostola. Šesť mesiacov po príchode na Kalawao napísal v liste svojmu bratovi Pamfilovi do Európy: „…Urobil som sa malomocným vedľa ostatných malomocných, aby som všetkých získal pre Ježiša Krista.“
Uznanie počas života
Kráľ David Kalakaua udelil Damiánovi vyznamenanie Rytierskeho veliteľa kráľovského rádu Kalakaua.
Keď kráľova dcéra, princezná Lydia Lili´uokalani, navštívila kolóniu, aby mu odovzdala medailu, bola veľmi rozrušená a dojatá pri pohľade na chorých, že nebola schopná príhovoru. Princezná šírila svoje postrehy, vyzdvihujúc Damiánovu úlohu pri starostlivosti o postihnutých a Damián sa následne stal známy aj medzinárodne. Americkí protestanti sa zložili významnou čiastkou na podporu jeho misionárskej činnosti a anglikánska cirkev poslala jedlo, lieky, šatstvo a iné potreby pre život kolónie.
Choroba a smrť
V decembri roku 1884 vložil Damián nechtiac nohu do vriacej vody, až sa mu objavili pľuzgiere. Avšak on nič necítil. Týmto, celkom bežným, spôsobom zistil, že aj on sa po jedenástich rokoch života v kolónii nakazil malomocenstvom , ale v práci mu to nezabránilo.
O rok neskôr sa ho pokúšal vyliečiť istý japonský lekár, Masanao Goto, ktorému sa vskutku podarilo zmierniť niektoré symptómy. Napriek skutočnosti, že choroba ho oslabovala a spomaľovala, Damián nepoľavoval a vo svojom zostávajúcom čase sa snažil dokončiť čo možno najviac. V tom mu pomáhali aj štyria dobrovoľníci, ktorí do kolónie novo prišli a postupne Damiána v jeho práci zastúpili. Damián si ľahol na lôžko v marci roku 1889 a čoskoro, 15. apríla 1889, po 16 rokoch na ostrove zomrel.
V januári roku 1936 boli Damiánove ostatky prevezené späť do Belgicka a teraz je pochovaný v Lovani. Po jeho blahorečení boli na Molokai prevezené pozostatky jeho ruky a pochované ako upomienka na pôvodnom mieste.
Damiánovi boli po smrti pripočítané dva zázraky, respektíve dve nevysvetliteľné uzdravenia po tom, čo sa k nemu dotyčné osoby modlili. Sviatok Damiána de Veuster je oslavovaný 10. mája podľa cirkevného kalendára alebo v deň jeho úmrtia 15. apríla.
Otec Damien alebo svätý Damien z Molokai , SS.CC. alebo Saint Damien De Veuster ( holandsky : Pater Damiaan alebo Heilige Damiaan van Molokai ; 3. január 1840 – 15. apríl 1889), rodným menom Jozef De Veuster , bol rímskokatolíckykňaz z Belgicka a člen Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiš a Mária , misijný rehoľnýinštitút . Bol uznávaný za svoju službu, ktorú viedol od roku 1873 až do svojej smrti v roku 1889, v Havajskom kráľovstve ľuďom s malomocenstvom (Hansenova choroba), ktorí žili vo vládou nariadenej lekárskej karanténe v osade na polostrove Kalaupapa v Molokaʻi .
Počas tohto obdobia učil katolícku vieru obyvateľov Havaja. Otec Damien sa tiež staral o pacientov a ustanovil vodcov v rámci komunity, aby postavili domy, školy, cesty, nemocnice a kostoly. Obliekal vredy obyvateľov, postavil nádrž, vyrábal rakvy, kopal hroby, zdieľal s nimi fajky a jedol poi , čím im poskytoval zdravotnú aj emocionálnu podporu.
Po jedenástich rokoch starostlivosti o fyzické, duchovné a emocionálne potreby ľudí v kolónii malomocných sa otec Damien nakazil leprou. Pokračoval vo svojej práci aj napriek infekcii, ale nakoniec 15. apríla 1889 chorobe podľahol. Otec Damien mal tiež tuberkulózu, ktorá zhoršila jeho stav, ale niektorí veria, že dôvodom, prečo sa prihlásil ako dobrovoľník, bola predovšetkým jeho choroba tuberkulóza.
Otec Damien bol opísaný ako „ mučeník lásky “. Damien De Veuster je v katolíckej cirkvi uctievaný ako svätý . V anglikánskom spoločenstve a iných kresťanských denomináciách je Damien považovaný za duchovného patróna lepry a vydedencov. Deň otca Damiena, 15. apríl, deň jeho smrti, je na Havaji tiež menším celoštátnym sviatkom. Otec Damien je patrónom diecézy Honolulu a Havaja .
Otec Damien sa narodil ako Jozef ("Jef") De Veuster, najmladší zo siedmich detí a štvrtý syn flámskeho obchodníka s kukuricou Joannesa Franciscusa ("Frans") De Veuster a jeho manželky Anne-Catherine ("Cato") Wouters v dedine. z Tremela vo Flámskom Brabante na vidieku v Belgicku 3. januára 1840. Jeho staršie sestry Eugénie a Pauline sa stali rehoľnými sestrami a jeho starší brat Auguste (otec Pamphile) vstúpil do Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie (Picpus otcovia). Jozef bol nútený opustiť školu vo veku 13 rokov, aby mohol pracovať na rodinnej farme. Otec ho poslal na vysokú školu v Braine-le-Comte, aby sa pripravil na obchodné povolanie, ale ako výsledok poslania redemptoristovv roku 1858 sa Jozef rozhodol pre rehoľné povolanie. [9]
Jozef vstúpil do noviciátu Otcov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Márie v Louvaine a v náboženstve prijal meno Damien, pravdepodobne po prvom svätom Damiánovi , lekárovi a mučeníkovi zo 4. storočia. K rehoľnej profesii bol prijatý 7.10.1860.
Jeho nadriadení si mysleli, že nie je vhodným kandidátom na kňazstvo, pretože mu chýba vzdelanie. Nebol však považovaný za neinteligentného. Keďže sa od brata naučil dobre po latinsky , jeho predstavení sa rozhodli, že mu povolia stať sa kňazom. Počas svojich náboženských štúdií sa Damien denne modlil pred obrazom svätého Františka Xaverského , patróna misionárov, ktorý mal byť poslaný na misiu. O tri roky neskôr, keď jeho brat otec Pamphile (Auguste) nemohol kvôli chorobe vycestovať na Havaj ako misionár, Damien mohol zaujať jeho miesto.
Misia na Havaji
Otec Damien v roku 1873 predtým, ako sa plavil na Havaj
V roku 1865 bol Damien pridelený do katolíckej misie v Severnej Kohale na ostrove Hawaiʻi . Kým slúžil v niekoľkých farnostiach na Oʻahu, Havajské kráľovstvo zápasilo s nedostatkom pracovnej sily a krízou verejného zdravia. Mnoho pôvodných havajských farníkov malo vysokú úmrtnosť v dôsledku infekčných chorôb, ako je lepra (na ktorú neskôr zomrel), kiahne , cholera , chrípka, syfilis a čierny kašeľ , ktoré na Havajské ostrovy priniesli zahraniční obchodníci, námorníci. a prisťahovalcov. Tisíce Havajčanov zomreli na takéto choroby, voči ktorým nemali získanú imunitu.
Predpokladá sa, že čínski robotníci preniesli lepru-malomocenstvo (neskôr známu ako Hansenova choroba) na ostrovy v 30. a 40. rokoch 19. storočia. V tom čase sa malomocenstvo považovalo za vysoko nákazlivé a nevyliečiteľné. V roku 1865 zo strachu z tejto nákazlivej choroby prijal havajský kráľ Kamehameha V. a havajský zákonodarný zbor „Zákon na zabránenie šírenia malomocenstva“. Tento zákon umiestnil malomocných na Havaji do karantény a vyžadoval, aby sa najvážnejšie prípady presunuli do osadskej kolónie Kalawao na východnom konci polostrova Kalaupapa na ostrove Molokaʻi . Neskôr sa rozvinula osada Kalaupapa .Okres Kalawao, kde sa tieto dve dediny nachádzajú, je od zvyšku Molokaʻi oddelený strmým horským hrebeňom. Od roku 1866 do roku 1969 bolo asi 8 000 Havajčanov poslaných na polostrov Kalaupapa do lekárskej karantény.
Kráľovská rada zdravia spočiatku poskytovala ľuďom v karanténe jedlo a iné zásoby, no nemala pracovnú silu a zdroje, aby mohla ponúknuť náležitú zdravotnú starostlivosť. Podľa vtedajších dokumentov Havajské kráľovstvo nezamýšľalo, aby sa osady stali trestaneckými kolóniami . Kráľovstvo však neposkytlo dostatok prostriedkov na ich podporu. Havajské kráľovstvo plánovalo, aby sa malomocní mohli o seba postarať a pestovať si úrodu. Napriek tomu to bolo nepraktické kvôli účinkom lepry a miestnym podmienkam prostredia na polostrove.
V roku 1868 podľa Katolíckej encyklopédie (1911) "prevládalo opilecké a oplzlé správanie. Pohodoví, dobromyseľní ľudia sa zdali byť úplne zmenení."
Misia na Molokai
Zatiaľ čo biskup Louis Désiré Maigret , apoštolský vikár honoluluskej diecézy, veril, že malomocní potrebujú katolíckeho kňaza, ktorý by im pomáhal, uvedomoval si, že toto poverenie je vysoko rizikové. Nechcel poslať žiadnu jedinú osobu „v mene poslušnosti“. Po mnohých modlitbách sa dobrovoľne prihlásili štyria kňazi, medzi nimi aj otec Damien. Biskup plánoval, že dobrovoľníci sa budú striedať a pomáhať obyvateľom.
10. mája 1873 prišiel prvý dobrovoľník, otec Damien, do izolovanej osady Kalaupapa, kde bolo vtedy 600 malomocných, a bol predstavený biskupom Louisom Maigretom. Pri svojom príchode hovoril k zhromaždeným malomocným ako „ten, ktorý vám bude otcom a ktorý vás tak miluje, že neváha stať sa jedným z vás; žiť a zomrieť s vami“.
Damien s nimi spolupracoval na stavbe kostola a založení farnosti svätej Filomény . Okrem toho, že slúžil ako kňaz, obliekal vredy obyvateľov, staval nádrž, staval domy a nábytok, vyrábal rakvy a kopal hroby. Šesť mesiacov po svojom príchode do Kalawaa napísal svojmu bratovi Pamphilovi do Európy: „...sa robím malomocným s malomocnými, aby som všetko získal pre Ježiša Krista .“
Počas tohto obdobia sa otec Damien staral o malomocných a ustanovil vodcov v rámci komunity, aby zlepšil životný stav. Otec Damien pomáhal kolónii vyučovaním, maľovaním domov, organizovaním fariem a organizáciou výstavby kaplniek, ciest, nemocníc a kostolov. Obliekal aj obyvateľov, kopal hroby, staval rakvy, jedol ručne s malomocnými, delil sa s nimi o fajky a žil s malomocnými ako rovný s rovným. Otec Damien v tomto období pôsobil aj ako kňaz a šíril katolícku vieru medzi malomocných; hovorí sa, že otec Damien povedal malomocným, že napriek tomu, čo si o nich vonkajší svet myslel, boli v Božích očiach vždy vzácni.
Otec Damien, videný tu s dievčenským zborom Kalawao počas 70. rokov 19. storočia.
Niektorí historici verili, že otec Damien bol katalyzátorom obratu pre komunitu. Pod jeho vedením sa presadzovali základné zákony, chatrče sa modernizovali a vylepšovali ako maľované domy, organizovali sa fungujúce farmy a zakladali školy. Na jeho žiadosť a na žiadosť malomocných zostal otec Damien na Molokaʻi. Mnohé takéto správy však prehliadajú úlohy superintendentov, ktorí boli Havajčania alebo čiastočne Havajčania. Pennie Moblo uvádza, že až do konca 20. storočia väčšina historických správ o Damienovom ministerstve odhaľovala zaujatosť Európanov a Američanov a takmer úplne odmietla rolu pôvodných obyvateľov na Molokaʻi. Dalo by sa však tvrdiť, že Pennie Moblo nezodpovedá za oddelenie civilných autorít a náboženských autorít. Ako bolo v danom období zvykom, o. Damienova práca bola nahlásená Európanom a Američanom, aby získali finančné prostriedky na misiu. To, ako bola kolónia riadená, bolo mimo rozsah písomných správ a nebolo dôležité získavať prostriedky na charitatívne práce otca Damiena.
Uznanie počas jeho života
Kráľ David Kalākaua udelil Damienovi česť „rytierskeho veliteľa kráľovského rádu Kalākaua “. Keď korunná princezná Lydia Liliʻuokalani navštívila osadu, aby odovzdala medailu, bola príliš dojatá rozrušená a zlomená pri pohľade na obyvateľov, že nemohla od dojatia prečítať svoj prejav. Princezná sa podelila o svoje skúsenosti a ocenila Damienovo úsilie. V dôsledku toho sa Damien stal medzinárodne známym v Spojených štátoch a Európe. Americkí protestanti vyzbierali veľké sumy peňazí na prácu misionára. Anglická cirkev posielala do osady potraviny, lieky, oblečenie a zásoby. Predpokladá sa, že Damien nikdy nenosil kráľovskú medailu, hoci bola umiestnená po jeho boku na jeho pohrebe.
Pacienti s leprou z Molokaʻi sa v smútku zhromaždili okolo hrobu otca Damiena
Otec Damien pracoval 16 rokov na Havaji a poskytoval útechu malomocným z Kalaupapy. Nielenže dal ľuďom vieru, ale postavil im aj domy a liečil ich svojimi lekárskymi znalosťami. Modlil sa na cintoríne zosnulých a utešoval zomierajúcich pri ich posteliach.
V decembri 1884, keď sa pripravoval na kúpanie, Damien neúmyselne strčil nohu do horúcej vody, čo spôsobilo, že sa mu na koži vytvorili pľuzgiere. Necítil nič a uvedomil si, že po 11 rokoch práce v kolónii dostal lepru. Toto bol bežný spôsob, ako ľudia zistili, že sa nakazili leprou. Napriek svojej chorobe Damien pracoval ešte tvrdšie.
V roku 1885 Masanao Goto , japonský leprológ, prišiel do Honolulu a liečil Damiena. Veril, že malomocenstvo bolo spôsobené úbytkom krvi. Jeho liečba pozostávala z výživných jedál, mierneho cvičenia, častého trenia ochabnutých partií, špeciálnych mastí a liečebných kúpeľov. Ošetrenia zmiernili niektoré symptómy a vďaka tomu boli u havajských pacientov veľmi obľúbené. Damien veril v liečbu a povedal, že chcel, aby ho liečil iba Goto, ktorý sa nakoniec stal dobrým priateľom otca Damiena.
Napriek tomu, že choroba spomaľovala jeho telo, Damien sa v posledných rokoch venoval množstvu aktivít. So zostávajúcim časom sa snažil napredovať a dokončiť čo najviac projektov. Zatiaľ čo Damien pokračoval v šírení katolíckej viery a pomáhal malomocným počas liečby, dokončil niekoľko stavebných projektov a zlepšil sirotince. Do Kalaupapy prišli štyria dobrovoľníci, aby pomohli chorému misionárovi: belgický kňaz Louis Lambert Conrardy; vojak Joseph Dutton ( veterán americkej občianskej vojny , ktorý po sebe zanechal manželstvo, ktoré rozbil jeho alkoholizmus ); zdravotná sestra z Chicaga James Sinnett; a matka (teraz svätá) Marianne Copeová, ktorý bol vedúcim františkánskej nemocnice St Joseph's Hospital v Syrakúzach v štáte New York . Conrardy sa ujal Damienových pastoračných povinností. Cope zorganizoval fungujúcu nemocnicu. Dutton sa staral o výstavbu a údržbu budov komunity. Sinnett ošetroval Damiena počas posledných fáz jeho choroby.
S rukou v praku, s nohou v obväzoch a ťahajúc nohou Damien vedel, že jeho smrť je blízko. 23. marca 1889 bol pripútaný na lôžko a 30. marca vykonal generálnu spoveď. Damien zomrel na malomocenstvo 15. apríla 1889 o 8:00 vo veku 49 rokov. Obetoval svoj život za chorých na lepru Nasledujúci deň, po omši , ktorú slúžil otec Moellers v kostole sv. Filomény, celá osada nasledovala pohrebný sprievod. na cintorín. Damien bol uložený na odpočinok pod tým istým stromom pandanus , kde prvýkrát spal po svojom príchode na Molokaʻi.
V januári 1936, na žiadosť belgického kráľa Leopolda III. a belgickej vlády , bolo Damienovo telo vrátené do jeho rodnej krajiny v Belgicku. Bol prepravený na palube belgickej lode Mercator . Damien bol pochovaný v Leuvene, historickom univerzitnom meste, ktoré sa nachádza neďaleko dediny, kde sa narodil. Po Damienovom blahorečení v júni 1995 boli pozostatky jeho pravej ruky vrátené na Havaj a znovu uložené v jeho pôvodnom hrobe na Molokaʻi.
Komentár po jeho smrti
Otec Damien sa stal medzinárodne známym už pred svojou smrťou, pretože bol vnímaný ako symbolická kresťanská postava, ktorá sa celý život starala o postihnutých domorodcov. Jeho nadriadení si mysleli, že Damienovi chýba vzdelanie a jemnosť, no považovali ho za „seriózneho roľníka, ktorý tvrdo pracuje svojím vlastným spôsobom pre Boha“. Správy o jeho smrti 15. apríla sa rýchlo šírili po celom svete modernými komunikačnými prostriedkami tej doby, parníkom do Honolulu a Kalifornie, telegrafom na východné pobrežie Spojených štátov a káblom do Anglicka, ktorý sa dostal do Londýna 11. Smieť. Po výbuchu chvály na jeho prácu sa na Havaji začali ozývať ďalšie hlasy.
Zástupcovia kongregačnej a presbyteriánskej cirkvi na Havaji jeho postup kritizovali. Reverend Charles McEwen Hyde , presbyteriánsky kazateľ v Honolulu, napísal v auguste svojmu kolegovi pastorovi Reverendovi HB Gageovi zo San Francisca. Hyde hovoril o otcovi Damienovi ako o „hrubom, špinavom mužovi“, ktorý sa nakazil leprou v dôsledku „nedbalosti“. Hyde povedal, že Damienovi sa omylom pripisujú zásluhy za reformy, ktoré Rada zdravotníctva skutočne zaviedla. Bez konzultácie s Hydeom nechal Gage list publikovať v novinách v San Franciscu, čo vyvolalo komentáre a polemiku v USA a na Havaji. Bieli ľudia toho obdobia neustále prehliadali úlohu, ktorú zohrali samotní Havajčania, medzi ktorými bolo niekoľko takých, ktorí mali na ostrove popredné vedúce pozície.
Neskôr v roku 1889 škótsky autor Robert Louis Stevenson a jeho rodina pricestovali na Havaj na dlhší pobyt. Mal tuberkulózu , chorobu, ktorá sa tiež považovala za nevyliečiteľnú, a hľadal pre ňu nejakú úľavu. Dojatý Damienovým príbehom sa začal zaujímať o kňazov spor a odišiel do Molokaʻi na osem dní a sedem nocí. Stevenson sa chcel dozvedieť viac o Damienovi na mieste, kde pracoval. Hovoril s obyvateľmi rôznych náboženských prostredí, aby sa dozvedel viac o Damienovej práci. Na základe svojich rozhovorov a postrehov napísal otvorený listHydeovi, v ktorom adresoval ministrovu kritiku a dal ju vytlačiť na vlastné náklady. Stevensonov list sa stal najslávnejším popisom Damiena, v ktorom ho predstavil v úlohe Európana, ktorý pomáhal zaostalým domorodcom.
Stevenson vo svojej „polemii o 6000 slovách“ obšírne chválil Damiena a napísal Hydeovi:
Ak si vás tento svet vôbec pamätá, v deň, keď bude Damien z Molokai vymenovaný za svätého, bude to vďaka jednému dielu: vášmu listu reverendovi HB Gageovi.
Stevenson vo svojom liste odkázal na svoje denníky:
...uložil som tieto súkromné pasáže, ako vnímate, bez opravy; vďaka vám ich má verejnosť vo svojej tuposti. Sú takmer zoznamom chýb toho človeka, lebo práve tieto som hľadal: s jeho cnosťami, s hrdinským profilom jeho života som už bol dostatočne oboznámený so svetom. Okrem toho som bol trochu podozrievavý voči katolíckemu svedectvu, v žiadnom zlom zmysle, ale len preto, že Damienovi obdivovatelia a žiaci boli najmenej kritickí. Viem, že budete ešte podozrievavejší a fakty uvedené vyššie boli jedno a všetky zhromaždené z úst protestantov, ktorí sa v jeho živote postavili proti otcovi. Napriek tomu som čudne klamaný, alebo si budujú obraz človeka so všetkou jeho slabosťou, v podstate hrdinského a živého s drsnou čestnosťou, štedrosťou a veselosťou.
Odvtedy historici a etnológovia študovali aj Damienovu prácu a život obyvateľov na Molokaʻi. Napríklad Pennie Moblo pri skúmaní mýtu a kontroverzie okolo kňaza dospela k záveru, že sa nevyvinuli z náboženského konfliktu medzi protestantmi a katolíkmi, ale zo zmien vo vzťahoch na Havaji medzi a medzi členmi kráľovskej rodiny, európsko-americkými pestovateľmi. , misionári a domorodí Havajčania v rokoch, ktoré viedli k zvrhnutiu Havajského kráľovstva a prevzatiu moci USA. Počas tohto obdobia mal Damien vo svojej starostlivosti havajského protestantského ministra JK Kahuilu, ktorý dal žehličky a deportoval na Oahu, pretože si myslel, že ten muž je príliš rebelantský. Kahuila získala právnika a požadovala vyšetrovanie Damiena. [17] Moblo prichádza k záveru, že vo väčšine správ z 19. a 20. storočia „zameranie na Damiena zatieňuje aktívnu úlohu, ktorú zohrávali Havajčania, a zachováva koloniálne zaujatú históriu“.
Mahátma Gándhí povedal, že práca otca Damiena inšpirovala jeho sociálne kampane v Indii, ktoré viedli k nezávislosti jeho ľudu a zabezpečeniu pomoci pre Indov v núdzi. Gándhí bol citovaný v publikácii TN Jagadisana z roku 1965 Mahátma Gándhí odpovedá na výzvu lepry :
Politický a žurnalistický svet sa môže pochváliť len veľmi málo hrdinami, ktorí sa porovnávajú s otcom Damienom z Molokai. Katolícka cirkev naopak počíta na tisíce tých, ktorí po vzore p. Damien, sa venovali obetiam malomocenstva. Oplatí sa hľadať zdroje takéhoto hrdinstva.
Kanonizácia
Pôvodný hrob otca Damiena vedľa rímskokatolíckeho kostola sv. Filomény v Kalawao, polostrov Kalaupapa, Molokaʻi, Havaj ( 21°10′37″N 156°56′53.3″Z )
Posmrtnému príhovoru otca Damiena sa pripisujú dva zázraky . 13. júna 1992 pápež Ján Pavol II. schválil vyliečenie mníšky vo Francúzsku v roku 1895 ako zázrak pripisovaný príhovoru ctihodného Damiena . V tom prípade sestra Simplicia Hue začala novénu k otcovi Damienovi, keď ležala a umierala na pretrvávajúcu črevnú chorobu. Uvádza sa, že bolesť a symptómy choroby zmizli cez noc.
V druhom prípade Audrey Toguchi, Havajčanka, ktorá trpela zriedkavou formou rakoviny, buzdravila sa po tom, čo sa pomodlila pri hrobe otca Damiena na Molokaʻi. Neexistovalo žiadne lekárske vysvetlenie, pretože jej prognóza bola smrť. V roku 1997 bola Toguchi diagnostikovaná s liposarkómom , rakovinou, ktorá vzniká v tukových bunkách. O rok neskôr podstúpila operáciu a odstránili jej nádor, no rakovina jej metastázovala do pľúc. Jej lekár, doktor Walter Chang, jej povedal: "Nikto túto rakovinu nikdy neprežil. Zaberie ti to." Toguchi bola ešte nažive v roku 2016.
V apríli 2008 Svätá stolica uznala 2 zázračné uzdravenia ako dôkaz pravej svätosti otca Damiena. 2. júna 2008 Kongregácia pre kauzy svätých vo Vatikáne rozhodla odporúčiť vyhlásiť otca Damiena z Molokaʻi na svätého. Dekrét, ktorý oficiálne zaznamenáva a overuje zázrak potrebný na kanonizáciu, vyhlásili pápež Benedikt XVI. a kardinálJosé Saraiva Martins 3. júla 2008, pričom obrad sa konal v Ríme a oslavy sa konali v Belgicku a na Havaji. Dňa 21. februára 2009 Vatikán oznámil, že otec Damien bude svätorečený. Svätorečenie sa konalo v Ríme na ružencovú nedeľu 11. októbra 2009 za prítomnosti belgického kráľa Alberta II.a kráľovnej Paoly , ako aj belgického premiéraHermana Van Rompuya a niekoľkých ministrov kabinetu , ktorí dokončili proces kanonizácie. Vo Washingtone, DC, prezident Barack Obama potvrdil svoj hlboký obdiv k svätému Damienovi, keď povedal, že dal hlas bezhlasým a dôstojnosť chorým. Na tej istej ceremónii boli s otcom Damienom kanonizovaní štyria ďalší jednotlivci: Zygmunt Szczęsny Feliński , sestra Jeanne Jugan , otec Francisco Coll Guitart a Rafael Arnáiz Barón .
Otec Damián sa narodil ako Jozef De Veuster, druhé najmladšie z ôsmich detí flámskeho obchodníka s kukuricou Joannesa Franciscusa De Veuster a jeho ženy Anne-Catherine Wouters, v poľnohospodárskej dedine Tremelo vo flámskomBrabantsku v Belgicku , a síce tretieho januára 184. a Pauline sa stali rádovými sestrami a jeho starší brat August sa pridal ku Kongregácii najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie. Jozef bol nútený zanechať školy v trinástich rokoch, aby pomáhal rodine na statku. Jeho otec ho potom poslal na internát v Braine-le-Comte, aby sa pripravil na svoje budúce obchodné povolanie, ale z podnetu redemptoristickej misie sa roku 1858 rozhodol Jozef pre kňazskú dráhu.
Jozef vstúpil do noviciátu kňazov Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie v Lovani a prijal meno Damián, podľa lekára a mučeníka zo štvrtého storočia, svätého Damiána .
Jeho nadriadení sa domnievali, že nie je vhodným kandidátom pre kňazskú službu kvôli jeho nedostatočnému vzdelaniu. Latinčinu sa preto zaryto doučoval, až sa v nej stal mimoriadne dobrým, čo mu otvorilo cestu ku kňazskému povolaniu. Počas jeho štúdií sa Damián denne modlil pred obrazom sv. Františka Xaverského , patróna misionárov, aby bol poslaný na misie. O tri roky neskôr, keď jeho brat August (otec Pamfilus) nemohol odcestovať zo zdravotných dôvodov, bolo ponúknuté Damiánovi jeho miesto, a Damián tak odišiel na Havajské ostrovy ako misionár.
Misia na Havaji
19. marca 1864 dorazil Damián do Honolulu na ostrove Oahu a až tu bol vysvätený na kňaza na mieste dnešnej Katedrály našej Pani mieru.
Nasledujúci rok vo farnosti Severná Kohala na ostrove Hawaii. Havajské kráľovstvo v tom čase zápasilo s nedostatkom pracovných síl aj so zdravotníckou krízou. Domorodí Havajania umierali vo veľkých počtoch kvôli kiahňam , cholere , chrípke , syfilide a čiernemu kašľu , ktorého choroby sem boli privlečené cudzozemskými obchodníkmi a námorníkmi. Tisíce ich tak umierali na choroby, proti ktorým bol ich imunitný systém bezmocný.
Čínski robotníci údajne na ostrovy v tridsiatych rokoch devätnásteho storočia pritiahli lepru . V tom čase sa lepra považovala za vysoko nákazlivú a nevyliečiteľnú chorobu. Zo strachu pred ňou vydal roku 1865 kráľ Kamehameha V. zákon o prevencii jej šírenia, ktorý nariaďoval všetkým postihnutým stiahnuť sa do karantény na ostrov Molokai, konkrétne do usadlosti Kalawao a neskôr tu vzniklo aj sídlo zvané Kalaupapa (územie týchto dvoch dedín je od zvyšku ostrova oddelené strmým horským hrebeňom). Medzi rokmi 1866 a 1869 sem bolo poslaných okolo 8 000 Havajcov.
Kráľovská zdravotná rada najprv poskytovala izolovaným ľuďom jedlo, a aj iné zásoby, ale nebolo v jej moci ponúknuť pacientom akúkoľvek lekársku starostlivosť. V pláne zrejme bolo, že malomocní budú zakrátko sebestační a budú sami hospodáriť, avšak vzhľadom na povahu ochorenia a tiež prírodné podmienky na polostrove to bolo naozaj neuskutočniteľné.
Izolácia a beznádejné podmienky sa museli prejaviť aj na psychike obyvateľov. Podľa Katolíckej encyklopédie (1911) do roku 1868 „prevládla opitosť a oplzlé správanie. Bezstarostní, dobromyseľní ľudia sa zdali byť úplne zmenení.“
Misia na Molokai
Biskup Louis Désiré Maigret, apoštolský vikár honolulskej diecézy, veril, že malomocní potrebujú katolíckeho kňaza, ale zároveň si bol vedomý toho, že táto úloha nebude bez problémov. Nechcel poslať žiadneho kňaza rozkazom. Nakoniec po mnohých modlitbách sa prihlásili štyria kňazi ako dobrovoľníci, medzi nimi aj otec Damián. Biskup zamýšľal, že sa títo štyria budú postupne striedať vo svojej službe medzi ľuďmi nakazenými leprou . 10. mája 1873 dorazil prvý dobrovoľník, otec Damián, k izolovanej osade Kalaupapa, kde bol miestnym obyvateľom predstavený biskupom.
Pod vedením otca Damiána boli presadené základné zákony a zriadená istá samospráva. Súčasťou jeho kňazskej služby tu bolo staranie sa o chorých, budovanie vodných nádrží, domov a nábytku rovnako ako zhotovovanie rakví a kopanie hrobov. Pomáhal s vyučovaním, maľovaním domov, hospodárením na poliach, organizoval stavby kaplniek, ciest, nemocníc i kostola. Šesť mesiacov po príchode na Kalawao napísal v liste svojmu bratovi Pamfilovi do Európy: „…Urobil som sa malomocným vedľa ostatných malomocných, aby som všetkých získal pre Ježiša Krista.“
Uznanie počas života
Kráľ David Kalakaua udelil Damiánovi vyznamenanie Rytierskeho veliteľa kráľovského rádu Kalakaua. Keď kráľova dcéra, princezná Lydia Lili'uokalani, navštívila kolóniu, aby mu odovzdala medailu, bola údajne veľmi rozrušená a dojatá pri pohľade na chorých, že nebola schopná príhovoru. Princezná šírila svoje postrehy, vyzdvihujúc Damiánovu úlohu pri starostlivosti o postihnutých a Damián sa následne stal známy aj medzinárodne. Americkí protestanti sa zložili významnou čiastkou na podporu jeho misionárskej činnosti a anglikánska cirkev poslala jedlo, lieky, šatstvo a iné potreby pre život kolónie.
Choroba a smrť
V decembri roku 1884 vložil Damián nechtiac nohu do vriacej vody, až sa mu objavili pľuzgiere. Avšak on nič necítil. Týmto, celkom bežným, spôsobom zistil, že aj on sa po jedenástich rokoch života v kolónii nakazil malomocenstvom , ale v práci mu to nezabránilo.
O rok neskôr sa ho pokúšal vyliečiť istý japonský lekár, Masanao Goto, ktorému sa vskutku podarilo zmierniť niektoré symptómy. Napriek skutočnosti, že choroba ho oslabovala a spomaľovala, Damián nepoľavoval a vo svojom zostávajúcom čase sa snažil dokončiť čo možno najviac. V tom mu pomáhali aj štyria dobrovoľníci, ktorí do kolónie novo prišli a postupne Damiána v jeho práci zastúpili. Damián si ľahol na lôžko v marci roku 1889 a čoskoro, 15. apríla 1889, po 16 rokoch na ostrove zomrel.
V januári roku 1936 boli Damiánove ostatky prevezené späť do Belgicka a teraz je pochovaný v Lovani. Po jeho blahorečení boli na Molokai prevezené pozostatky jeho ruky a pochované ako upomienka na pôvodnom mieste.
Damiánovi boli po smrti pripočítané dva zázraky, respektíve dve nevysvetliteľné uzdravenia po tom, čo sa k nemu dotyčné osoby modlili. Sviatok Damiána de Veuster je oslavovaný 10. mája podľa cirkevného kalendára alebo v deň jeho úmrtia 15. apríla.
Ken Howard mal titulnú úlohu v televíznom filme Father Damien: The Leper Priest (1980); nahradil Davida Janssena , ktorý po niekoľkých dňoch natáčania náhle zomrel.
Dokumentárny film Stephanie J. Castillo Simple Courage (1992) skúma Damiena a jeho prácu, pričom ukazuje paralely medzi zaobchádzaním s osobami, ktoré majú lepru, a stigmou, ktorá je spojená s osobami s HIV/ AIDS . "Simple Courage" bol ocenený cenou EMMY v roku 1993.
Rozhovory bývalých obyvateľov sú uvedené v dokumente Duša Kalaupapa: Hlasy vyhnanstva (2011). Zameriava sa na úsilie otca Damiena narodeného v Belgicku v 19. storočí a úsilie Jonatanu Napelu , havajského konvertitu z LDS , ktorý pracuje s malomocnými v Kalaupape a spolupracuje na ekumenickom úsilí.
Splendor Producciones, argentínska amatérska filmová skupina, vyprodukovala film o úplnom živote otca Damiena s názvom Corazón de Héroe: Padre Damián de Veuster (2021)
Scenárista a filmový režisér John Farrow napísal biografiu Damien the Leper (1937). V roku 1939 RKO Pictures zakúpilo knihu pre celovečerný film Otec Damien , ktorý mal režírovať Farrow a hviezdu Joseph Calleia . Projekt sa nerealizoval.
Poetickú dramatizáciu Otec Damien (1938) napísal Edward Snelson, neskorší spoločný tajomník indickej vlády (1947), KBE a „G.“ venoval herečke Greer Garsonovej, s ktorou sa oženil v roku 1933.
Hra pre jednu osobu Damien od Aldytha Morrisa bola celoštátne vysielaná na PBS v Spojených štátoch v roku 1978 a znova v roku 1986 na „American Playhouse“. Vysielanie získalo niekoľko uznaní vrátane Peabody Award.
Román Boh stvoril nás netvormi od Williama Nearyho z roku 2016 skúma vzostup otca Damiena k svätosti.
Pamätníky a sochy
Pamätník v katolíckom kostole sv. Benedikta v Honaunau (Havaj)
V roku 2005 bol Damien ocenený titulom De Grootste Belg , zvolený za „najväčšieho Belgičana“ v histórii tejto krajiny v prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnila flámska verejná rozhlasová služba VRT . Father Damien.V prieskume frankofónnej verejnoprávnej stanice RTBF sa umiestnil na treťom mieste na Le plus grand Belge („najväčší Belgičan“) .
V roku 1952 Picpus Fathers (SS .CC) otvorili Damienovo múzeum (holandský: Damiaanmuseum ) v Tremelo v Belgicku v dome, kde sa Damien narodil a vyrastal. V roku 2017 bolo múzeum kompletne zrekonštruované.
S kanonizáciou, ktorá zdôrazňuje jeho službu osobám s malomocenstvom, bol otec Damien vo svojej práci uvedený ako príklad toho, ako by spoločnosť mala slúžiť pacientom s HIV/AIDS . Pri príležitosti Damienovej kanonizácie prezident Barack Obama uviedol: „V našej dobe, keď milióny ľudí na celom svete trpia chorobami, najmä pandémiou HIV/AIDS, mali by sme čerpať z príkladu odhodlania otca Damiena odpovedať naliehavé volanie k uzdraveniu a starostlivosti o chorých." Jeho meno nesie niekoľko kliník a centier po celej krajine, ktoré sa starajú o pacientov s HIV/AIDS. V St. Thomas the Apostle Hollywood je po ňom pomenovaná kaplnka zasvätená ľuďom s HIV/AIDS., biskupská farnosť.
Spoločnosť Damien The Leper Society patrí medzi charitatívne organizácie pomenované po ňom, ktoré pracujú na liečbe a kontrole lepry. Damien House, Írsko, je centrom pre "mier pre rodiny a jednotlivcov postihnutých úmrtím, stresom, násilím a inými ťažkosťami s osobitnou pozornosťou Severnému Írsku ". Saint Damien Advocates je organizácia pre náboženskú slobodu, ktorá tvrdí, že chce pokračovať v práci otca Damiena so sirotami a inými.
Katolícky kostol sv. Damiena z Molokaʻi v Edmonde v Oklahome , zasvätený v roku 2010, sa považuje za prvý rímskokatolícky kostol v kontinentálnych Spojených štátoch, ktorý bol po jeho kanonizácii pomenovaný po svätom Damienovi. Tradičný kostol latinskej omše, prevádzkuje ho Kňazské bratstvo sv. Petra (FSSP) a v roku 2010 ho schválil Eusebius J. Beltran , arcibiskup z Oklahoma City. Pontiac, Michigan (v katolíckej arcidiecéze Detroit) má farnosť St. Damien.
Liliʻuokalani Lydia Liliʻu Loloku Walania Kamakaʻeha; 9. september 1838 – 11. november 1917) bola jedinou vládnucou kráľovnou a poslednou kráľovnou Havajských ostrovov od 29. januára1891 do 17. januára 1893 -štátny prevrat.
Kráľovná,ešte ako korunná princezná veľmi podporovala sv.Damiána a snažila sa získať pomoc aj zo sveta pre Molokai.Neskôr už ako vládnuca kráľovná sa zasadila o úctu sv.Damiána na Havajských ostrovov.
Presadzovala pomoc pre Damiána aj v Anglicku....kde sa zúčastnila veľkých osláv.
Zlaté jubileum kráľovnej Viktórie sa oslavovalo 20. a 21. júna 1887 pri príležitosti 50. výročia nastúpenia kráľovnej Viktórie 20. júna 1837. Oslavovalo sa ďakovnou bohoslužbou vo Westminsterskom opátstve a banketom, na ktorom sa zúčastnilo 50 európskych kráľov a boli pozvaní princovia.
Svätec kresťanskej lásky...duchovný otec zavrhnutých ľudských chorých trosiek na malomocenstvo-lepru...ktorý svoj život zasvätil týmto nešťastným ľuďom vo vyhnanstve na temnom ostrove nešťastia a ľudskej biedy- havajskom ostrove Molokai...z 190.storočia...taký bol svätý D A M I E N ...D E ... V E R S T E U R...najväčší belgický svätec a národný hrdina...
