Celibát -obľúbená téma protestantov a všetkých bludárov.
Cesta úplného zasväteniaDajte si pozor na kadejakých samozvaných prorokov ,lebo je tu čas kedy „
Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“. Mat.24:11
„Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad.
21 Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“2Pet.1:20
Z toho vyplýva ,že je tu nejaká Bohom daná autorita ,ktorá má toto právo.Protestanti by vám povedali ,že je to Duch Svätý. Ak je to tak ,prečo potom všetky protestantské spolky ,ktoré sa hrdo nazývajú cirkvami vykladajú Božie slovo na množstvo protichodných ,navzájom si odporujúcich výkladov a tvrdia ,že ich majú od Ducha Svätého ? Veď Duch Svätý je Duch Pravdy a nie schizofrenik,aby každému dal iný výklad Písma. Protestanti týmto tvrdením robia z Ducha Svätého klamára a popierajú ,že je to duch Pravdy!
Kto je teda tou autoritou ,ktorá jediná má právo vykladať Božie slovo? Odpoveď nám dáva Božie slovo: „
aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“ 1Tim3kap. Pán Ježiš nezaložil viacero cirkvi s rôznymi výkladmi ,ale len jednu ,ktorá stojí na učení apoštolov a prorokov- Katolícku , ktorá nám dala plnosť poznania v Katolíckej náuke.Teda nie len v Písme ,ale aj v učení svätých ,ktoré bludári z pýchy odmietajú.Dnes sa stávame svedkami vážneho útoku prevládajúcej kultúry(ducha sveta) a
samozvaných vykladačov proti hodnote celibátu.
To, čo ponúka dnešný svet človeku, je pravým opakom zmyslu hodnoty celibátu.„Prečo si odopierať potešenie?“ je otázka, ktorú si kladú neveriaci. No takisto sa s nechápavým pohľadom stretávam i u veriacich. Ak niekto vysloví vetu: „Chcem žiť v celibáte, s nerozdeleným srdcom pre Pána“, zažije začudované pohľady a krútenie hlavou. Načo je to dobré, veď pre Pána môžeš žiť aj v manželstve? Katolícki kňazi
slobodne vstupujú do služby Cirkvi aj s touto podmienkou. Menej známy je celibát laikov. Známejší sú rehoľníci a rehoľné sestry. Pozrime sa, čo nám hovorí Sväté písmo o motívoch k panenstvu a celibátu.
Mt 19, 10-12: „Jeho učeníci mu povedali:
Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.11 On im povedal:
Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.12 Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a
iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ Je tu jasne poukázané na motiváciu „pre nebeské kráľovstvo“, o ktorom Ježiš hlása, že je blízko, medzi nami, ale v inom zmysle ešte neprišlo, ale musí prísť, a preto sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje.“
Lk 20, 34-36: „34 Ježiš im povedal: Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú.35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia ani nevydávajú.36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.“ Sú osoby, ktoré sa rozhodujú žiť túto prorockú dimenziu už na tejto zemi. Táto forma naznačuje, aký bude konečný stav človeka, a takisto toto proroctvo ani zďaleka nevylučuje a nie je proti ženatým, no pripomína, že manželstvo ako ustanovizeň na tejto zemi nemá trvalý, ale prechodný charakter. Panenstvo ako také svoj zmysel odvodzuje z večného života a zo stavu zmŕtvychvstania. Ďalej je potrebné povedať, že panenstvo alebo celibát nepopierajú ľudskú prirodzenosť („Ako muža a ženu ich stvoril“ Gn 1,27), ale ju realizujú na hlbšej úrovni. Pod prirodzenosťou sa chápalo podľa etymologického významu to, čím človek je a čo má od svojho narodenia. Avšak Biblia nepozná slovo prirodzenosť aplikované na človeka, stavia na pojme povolanie – človek nie je iba tým, čím je svojím narodením, ale je aj tým, k čomu je povolaný.
My nie sme povolaní žiť vo večnom vzťahu vo dvojici, ale vo večnom vzťahu s Bohom. Aj bohatému mladíkovi Pán ukázal cestu dokonalosti: „ak chceš byť dokonalý ,choď predaj všetko čo máš a nasleduj ma“ Cesta dokonalosti je dobrovolne ,z lásky ku Kristovi opustiť všetky svetské veci. Kristove kňažstvo má byť z ľudí,ktorí sú ochotní zrieknuť sa všetkého pozemského.Je veľmi dôležité spomenúť misionársky rozmer celibátu a panenstva: Božie kráľovstvo ešte neprišlo, je na ceste, a preto sú potrební takí muži a ženy, ktorí by všetok svoj čas a celé svoje srdce venovali príchodu tohto kráľovstva
. Takéto panenstvo neznamená neplodnosť, ale práve naopak, maximálnu plodnosť, ale na vyššej úrovni, akou je telesná rovina. Tí, čo sú spojení s Kristom s nerozdeleným srdcom, ako hovorí sv. Pavol, rodia deti pre Krista.
1 Kor 7, 31-35: 31 „... a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.32 Chcem, aby ste vy boli bez starostí.
Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi.33 Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke,34 a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi.35 No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.“ Je tu viditeľný ďalší motív: „pre Pána a Jeho veci.“ To nie je ideál pokojného života bez trápení alebo úteku od reality, ale čas, aby sa človek mohol venovať Pánovým veciam.
Manželstvo a panenstvo ako dve charizmy:
1 Kor 7,7 hovorí, že každý má svoj vlastný dar (charizmu – dar prijatý od Boha a v dôsledku toho aj povolanie), jeden tak, druhý inak. Preto musí byť tento dar prežívaný charizmaticky, t. j. v pokore a v slobode.
Ďalej sv. Pavol v 1 Kor 12,7 hovorí, že charizma je zvláštnym prejavom Ducha pre spoločný úžitok a sv. Peter potvrdzuje: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom...“ (1 Pt 4, 10) To znamená, že ľudia žijúci v celibáte sú užitoční ženatým a vydatým a že okolité manželstvá sú prospešné aj pre panny. Teda adresátmi daru nie sú iba niektorí – tí povolaní – ale majú z toho úžitok všetci. S tým súvisí aj zdravé poznanie a prijatie vlastnej sexuality:
aby sme mohli pokojne prežívať našu charizmu, musíme poznať a prijať svoju pohlavnosť. Sexualita nie je obmedzená iba na plodivú úlohu –
„dávajte sa jeden druhému““
Muž, ani žena nech nepanuje nad svojim telom. Niektoré z nich platia pre celibátnikov a panny. Zasvätení sa zriekli aktívneho uplatňovania sexuality, ale nie sexuality samotnej. Nebola im odňatá. Celibátnik neprestáva byť mužom a panna neprestáva byť ženou.
Z Katechizmu KC o panenstve: Panenstvo pre Božie kráľovstvo
1618Kristus je stredobodom celého kresťanského života.
2232 Spojenie s ním má prednosť pred všetkými ostatnými zväzkami, či už rodinnými, alebo spoločenskými.121 Už od začiatku boli v Cirkvi muži a ženy, ktorí sa zriekli veľkého dobra manželstva, aby nasledovali „Baránka, kamkoľvek ide“
1579 (
Zjv 14, 4), aby sa starali o veci Pánove a usilovali sa mu páčiť122 a aby išli v ústrety ženíchovi, ktorý prichádza.123 Sám Kristus pozval niektorých, aby ho nasledovali v tomto spôsobe života, ktorého je on vzorom:
„Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a
iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí“ (
Mt 19, 12).
1619Panenstvo pre nebeské kráľovstvo
922-924 je rozvinutím krstnej milosti, mocným znakom prednosti spojenia s Kristom a vrúcneho očakávania jeho návratu, znakom, ktorý aj pripomína, že manželstvo je skutočnosťou tohto sveta, ktorý sa pomíňa.124
1620Oboje – sviatosť manželstva a panenstvo pre Božie kráľovstvo – pochádzajú od samého Pána. On im dáva zmysel a udeľuje im potrebnú milosť, aby sa žili v súlade s jeho vôľou.125
2349 Úcta k panenstvu pre Božie kráľovstvo126 a kresťanský zmysel manželstva sú neoddeliteľné a navzájom sa podporujú:
„Kto zavrhuje manželstvo, umenšuje aj slávu panenstva. Kto ho chváli, robí ... panenstvo obdivuhodnejším. Lebo čo sa zdá dobré v porovnaní s horším, v skutočnosti nie je veľmi dobré; čo však je lepšie ako to, čo všetci považujú za dobro, je zvrchované dobro.“127
Viac tu:
Dokumenty Katolíckej CirkviPri týchto samozvaných vykladačoch platí aj jednoduché pravidlo „po ovocí ich poznáte“,
lebo ovocím Ducha Svätého je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť.
Kdežto svojvolní vykladači : „Títo však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na to, aby ich lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú. Zahynú vo svojej skazenosti“ 2Pet.2:12
Ako praví hlupáci si v Písme nájdu to ,čo vyhovuje ich zvráteným predstavám ,ako napr. List ap.Pavla Timotejovi „Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť;
3 nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý;
4 musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote.“ 1Tim3kap.
A toto považujú za príkaz pre všetkých kňazov a biskupov. Takže podľa nich Timotej vlastne neposlúchol apoštola Pavla ,lebo sa neoženil. Podľa nich to mal apoštol Pavol zrejme prikázať aj ostatným apoštolom, ktorí sa už pre Krista zriekli všetkého. Podľa nich sa mal apoštol Peter vrátiť k svojej manželke a zobrať ju aj s rodinou na apoštolské cesty.Podľa týchto bludárov apoštoli zrejme ani slobodných nemali svätiť za kňazov a biskupov . Až keď sa oženia ,lebo tak je v Liste Timotejovi . Takýto bludári tu budú až do konca. S nimi nič nenarobíme,len sa nesmieme nechať zviesť ich bludmi, lebo ich si používa diabol a drží ich v moci cez ich bláznivé egá-pýchu
.
Pýcha je ten najväčší hriech ,pre ktorý padla tretina hviezd- anjelov a Boh ani ich neušetril ,ale zvrhol ich do žalára tmy. Tak bude aj s týmito prevracačami Božieho slova,ktorí si myslia ,že oni majú viac poznania ,ako všetci svätí,cez ktorých nám už celú Pravdu Boh dávno zjavil.Debatám s nimi sa máme vyhýbať ,ako nám káže2 List. Tim:
„Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady. „Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere. Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých.“