Zbožný a verný kňaz Ján spovedal českú kráľovnú Žofiu /Sofiu/,bol jej spovedník...jej manžel český kráľ Václav IV bol veľmi žiarlivý,rád holdoval alkoholu a podozieral svoju zbožnú a vernú manželku z nevery...žiadal kňaza Jána,aby mu prezradil,z čoho sa kráľovná spovedala.Zbožný kňaz Ján mu to odmietol povedať,lebo je to obsah spovedného tajomstva,ktoré kňaz musí vždy dodržať...Nemravný,žiarlivý kraľ sa rozhneval a rozkázal kňaza Jána zahrdusiť,zavraždiť a hodiť v noci do rieky Vltavy pretekajúcej cez Prahu..
Dal ho chytiť, a keď ho vojaci pred neho doviedli, kričal na neho: «Úbohý kňaz- ihneď mi prezraď mi spoveď kráľovnej, lebo ináč ešte dnes budeš vo Vltave s rybami vodu hltať!» Ján, ktorý sa už dosť nahovoril, aby ukrutníka napravil, volil radšej smrť, než sväté tajomstvo spovedné vyzradiť. I mlčal. Zlostný kráľ bol by ho hneď katom odovzdal, ale sa bál Pražanov. Preto zahrmel stráži: «Odveďte tohto človeka z mojich očí do žalára.»
Ján chystal sa na smrť a prosil Boha, aby odpustil jeho nepriateľovi. V noci prišiel sám Václav s katmi do väzenia; rozkázal svätého muža mučiť, a keď videl, že tajomstvo sv. spovedi nevyzradí, dal mu ruky i nohy poviazať a ho o 3. hodine nadránom v noci z Karlovho mosta do Vltavy hodiť. To stalo sa dňa 16. mája r. 1393. A Boh i hneď oslávil svätého mučeníka. Utrýznené telo jeho plávalo po Vltave a hviezdičky skveli sa okolo jeho hlavy. Voda vyniesla ho na breh.
Kráľ Václav IV umrel v nekajúcnosti,bez zmierenia sa s Bohom...

Dňa 20. marca 1393 Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) cyriaci, ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom kláštore.

Zbožný a verný kňaz Ján spovedal českú kráľovnú Žofiu /Sofiu/,bol jej spovedník...jej manžel český kráľ Václav IV bol veľmi žiarlivý,rád holdoval alkoholu a podozieral svoju zbožnú a vernú manželku z nevery...žiadal kňaza Jána,aby mu prezradil,z čoho sa kráľovná spovedala.Zbožný kňaz Ján mu to odmietol povedať,lebo je to obsah spovedného tajomstva,ktoré kňaz musí vždy dodržať...Nemravný,žiarlivý kraľ sa rozhneval a rozkázal kňaza Jána zahrdusiť,zavraždiť a hodiť v noci do rieky Vltavy pretekajúcej cez Prahu..
Dal ho chytiť, a keď ho vojaci pred neho doviedli, kričal na neho: «Úbohý kňaz- ihneď mi prezraď mi spoveď kráľovnej, lebo ináč ešte dnes budeš vo Vltave s rybami vodu hltať!» Ján, ktorý sa už dosť nahovoril, aby ukrutníka napravil, volil radšej smrť, než sväté tajomstvo spovedné vyzradiť. I mlčal. Zlostný kráľ bol by ho hneď katom odovzdal, ale sa bál Pražanov. Preto zahrmel stráži: «Odveďte tohto človeka z mojich očí do žalára.»
Ján chystal sa na smrť a prosil Boha, aby odpustil jeho nepriateľovi. V noci prišiel sám Václav s katmi do väzenia; rozkázal svätého muža mučiť, a keď videl, že tajomstvo sv. spovedi nevyzradí, dal mu ruky i nohy poviazať a ho o 3. hodine nadránom v noci z Karlovho mosta do Vltavy hodiť. To stalo sa dňa 16. mája r. 1393. A Boh i hneď oslávil svätého mučeníka. Utrýznené telo jeho plávalo po Vltave a hviezdičky skveli sa okolo jeho hlavy. Voda vyniesla ho na breh.
Kráľ Václav IV umrel v nekajúcnosti,bez zmierenia sa s Bohom...

Dňa 20. marca 1393 Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) cyriaci, ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom kláštore.

Zbožný a verný kňaz Ján spovedal českú kráľovnú Žofiu /Sofiu/,bol jej spovedník...jej manžel český kráľ Václav IV bol veľmi žiarlivý,rád holdoval alkoholu a podozieral svoju zbožnú a vernú manželku z nevery...žiadal kňaza Jána,aby mu prezradil,z čoho sa kráľovná spovedala.Zbožný kňaz Ján mu to odmietol povedať,lebo je to obsah spovedného tajomstva,ktoré kňaz musí vždy dodržať...Nemravný,žiarlivý kraľ sa rozhneval a rozkázal kňaza Jána zahrdusiť,zavraždiť a hodiť v noci do rieky Vltavy pretekajúcej cez Prahu..
Dal ho chytiť, a keď ho vojaci pred neho doviedli, kričal na neho: «Úbohý kňaz- ihneď mi prezraď mi spoveď kráľovnej, lebo ináč ešte dnes budeš vo Vltave s rybami vodu hltať!» Ján, ktorý sa už dosť nahovoril, aby ukrutníka napravil, volil radšej smrť, než sväté tajomstvo spovedné vyzradiť. I mlčal. Zlostný kráľ bol by ho hneď katom odovzdal, ale sa bál Pražanov. Preto zahrmel stráži: «Odveďte tohto človeka z mojich očí do žalára.»
Ján chystal sa na smrť a prosil Boha, aby odpustil jeho nepriateľovi. V noci prišiel sám Václav s katmi do väzenia; rozkázal svätého muža mučiť, a keď videl, že tajomstvo sv. spovedi nevyzradí, dal mu ruky i nohy poviazať a ho o 3. hodine nadránom v noci z Karlovho mosta do Vltavy hodiť. To stalo sa dňa 16. mája r. 1393. A Boh i hneď oslávil svätého mučeníka. Utrýznené telo jeho plávalo po Vltave a hviezdičky skveli sa okolo jeho hlavy. Voda vyniesla ho na breh.
Kráľ Václav IV umrel v nekajúcnosti,bez zmierenia sa s Bohom...

Dňa 20. marca 1393 Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) cyriaci, ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom kláštore.