Svätá ...R O S A ...R U Ž E N A ...Z ...L I M Y -sviatok -23.august
Sv. Róza z Limy.
Za ďalekým morom, v báječne krásnej, pestrými kvetmi zaváňajúcej južnej Amerike, vykvitla v záhrade Božej milostná ruža, ktorej vôňa ešte dnes cirkev naplňuje a všetkých nasycuje, ktorí sa jej v duchu zbližujú. Touto ružou bola sv. Róza, ktorá preplnená milosťou Božou svätou svojou horlivosťou kráľovstvo Božie na seba stiahla.
Miestokráľovstvo Španielska -Peru a hlavné mesto Lima -mystické 16.storočie ,ktoré dalo Cirkvi toľko vyznačných svätcov...ale i prvú sväticu Ameriky...-Svätú Rosu-Ruženu z Limy...
Svätý B E N E D I K T z Nursie...zakladateľ rád benediktínov-sviatok 11.júl
Svätý Benedikt z Nursie-sviatok 11.júl /pôvodne 21.marca/
zakladateľ mníšskeho rádu Benediktínov
Najslávnejší svätec raného stredoveku,ktorý dokázal preklenúť vzniklú duchovnú priepasť po páde Rímskej ríše a búrlivom období sťahovania národov,kedy celá duchovnosť,mravnosť a morálka sa rozpadli a národy upadli do divokosti a krutosti.Kresťanstvo bolo treba vzkriesiť,lebo vtedajší život mal ďaleko od evanjelia Krista a utápal sa v krutosti,divokosti,nemravnosti...Ale prišiel mladý študent Benedikt,ktorý ušiel z nemravného,skazeného Ríma do pustých hôr sabínskych a našiel si jaskyňu,kde žil ako pustovník a tak začína slávna cesta veľkého svätca a reformátora duchovného života v Cirkvi,zakladateľa prvého kláštora na slávnej hore Monte Cassino,ktorý zmenil beh dejín a stal sa pre upadnutú,skazenú a divú Európu veľkým duchovným svetlom,ktoré osvecuje svet cez slávny mníšsky rád benediktínov až do dnešných dní...
Benedikt bol z dvojičiek a jeho sestra sv.Školastika tiež nasledovala ideály svojho svätého brata a založila ženskú kláštornú vetvu -benediktínky...
Benedikt ,ako mladý študent vo vtedajších vysokých školách v Ríme bol hlboko znechutený nemravnosťou a mravnou spustlosťou svojich kamarátov-študentov i celkovo skazenými mravmi v Ríme...Rozhodol sa...ak si chcem zachrániť dušu v tejto mravnej žumpe,musím újsť...preč...kde budem len ja so svojím Bohom...A tak za noci,za svitu mesiaca uteká z Ríma,nevie kde ide...ale šiel do pustatín a samoty...do pustých,šerých sabínskych hôr...Tam našiel v skalnom výbežku tmavú jaskyňu,ktorú si zvolil za bývanie...Bola to oblasť Subiaca.V lete a horúčosti sa vydal hľadať nejaké jedlo a vodu,lebo už viac dní nič nejedol a oslabený odpadol do trávy na jednej horskej lúke...Myslel,že je už mrtvy,keď otvoril očí, s hrôzou uvidel hlboké čierne,vpadnuté oči,bledú,mrtvolnú tvár,ako sa nad ním skláňala...myslel,že je to už smrť...Biela tvár v čiernej kutni sa pýta...kto si? Benedikt sa zhrozí...ľaká sa...nevie,kto je tá temná,neznáma bytosť...som Benedikt z Nursie...a utekám z Ríma pred skazenosťou,aby som v samote slúžil Bohu a zachránil si dušu...Som Romanus a žijem tu ako pustovník...dám Ti chlieb a vodu...Chlieb mu dali pastieri,ktorí pásavali v horách svoje ovce a dobytok...A tak zbožný pustovník Romanus sa ujal mladého Benedikta a nosil mu chlieb,delil sa s ním o jedlo...živil sa plodmi lesa a jedlým korienkami...
Mladý Benedikt žil v jaskyni v horách v modlitbách a rozjímaní,v čarokrásnej divej prírode,v páľave letných dní a chladu hviezdnatých nocí...v divokých búrkach a hromobitiach,ale i ľadovom vetre v zime a snehu...Ale našiel ho diabol a pokúšal...vráť sa do Ríma,neblázni tu,môžeš žiť pohodlný život,si mladý,pekný,vzdelaný...a môžeš sa oženiť,zažiť krásu a čaro lásky a manželstva,mať rodinu a deti...a tu nemáš nič...len biedu,hlad,odriekanie a si odkázaný napospas divej prírode...Benedikt ešte v Ríme bol tajne zaľúbený do jednej krásnej devy a tak mu diabol ukazoval tú devu a pokúšal Benedikta pri modlitbe a rozjímaní.Dokonca diabol v noci ukázal krásnu devu nahú,ako stála nad Benediktom a šepkala,aby si s ňou ľahol na lôžko...Benedikt sa posadil a krížom prežehnal krásne ,pekelné zjavenie...ktoré ihneď zmizlo...Benedikt bol nešťastný,lebo bol neústale diablom pokúšaný proti čistote...Nakoniec Benedikt povedal diablovi-pokušiteľovi-dosť...vyšiel z jaskyne,vyzliekol sa do naha a vyváľal sa nahý v bujnej žihľave,ktorá rástla neďaleko jasyne...Celé telo mu horelo,bol ako v ohni,koža opuchla pľuzgierami,bol celý zapálený od žihľavy...Ležal ako mŕtvy v horúčke a myslel,že naozaj umrie...Ale koža sa zahojila a on žil...ale odvtedy mal už trvalý pokoj od telesných pokúšení a jeho lákavá,vábivá kráska sa už nikdy nezjavila.Tak Benedikt porazil pokúšenia tela...a svoje telo modlitbou,pôstom a ťažkom prácou plne podriadil pod vládu ducha...Celý život Benedikta je nabitý množstvom podivných a zázračných udalostí.Poznal vecí budúce,mal ducha jasnovidectva,videl do myslí a srdc ľudí,poznal otrávené víno i jedlo,robil mnoho zázrakov a uzdravení,kriesil mrtvych,staval prekrásne horské kláštory,ktoré udivujú aj po 1500 rokoch svet...Taký bol svätý Benedikt...
Svätý K A N U T... IV -kráľ dánsky,mučeník,patrón Dánskeho kráľovstva-sviatok 10 .júl...zavraždený …
Všade a vždy koril sa Bohu všemohúcemu. Raz sa prechádzal po brehu morskom. Služobníci jeho lichotili mu, moc jeho velebiac, preto že nad krajinou a morom vláda jeho sa rozširovala. Kráľ chcel podlizačov zahanbiť, preto posadil sa na pobreží na kraj a hovoril «More, prikazujem ti, aby si neprichádzalo ku mne tak blízko a nezmáčalo ma!»
A keď vlny morské stále na neho dorážali a ho namočili vodou, obrátil sa ku služobníkom svojim, rieknuc: «Vy pokrytci a líškaví ľudia, vidíte tu svojho mocného kráľa, ktorému nad zemou a morou vládne, a ktorý rozkazom svojím ani kvapku vody od seba odvrátiť nemôže. Nikto nenie mocný, okrem Boha, a nikomu neprináleží česť mocným nazvaný byť, lenn tomu, ktorý všetky veci stvoril a zachováva.»
Nový slovenský biskup..
Biskup dp.František Rabek k 27.5.2025 končí a novým vojenským biskupom sa stal Pavol Šajgalík...
Svätý J Á N ...N E P O M U C K Ý-kňaz a mučeník pre zachovanie spovedného tajomstva-sviatok 16.máj
Dňa 20. marca 1393 Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) cyriaci, ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža pri svojom kláštore.
Svätý J Á N ...N E P O M U C K Ý-kňaz a mučeník pre zachovanie spovedného tajomstva-sviatok 16.máj
Zbožný a verný kňaz Ján spovedal českú kráľovnú Žofiu /Sofiu/,bol jej spovedník...jej manžel český kráľ Václav IV bol veľmi žiarlivý,rád holdoval alkoholu a podozieral svoju zbožnú a vernú manželku z nevery...žiadal kňaza Jána,aby mu prezradil,z čoho sa kráľovná spovedala.Zbožný kňaz Ján mu to odmietol povedať,lebo je to obsah spovedného tajomstva,ktoré kňaz musí vždy dodržať...Nemravný,žiarlivý kraľ sa rozhneval a rozkázal kňaza Jána zahrdusiť,zavraždiť a hodiť v noci do rieky Vltavy pretekajúcej cez Prahu..
Dal ho chytiť, a keď ho vojaci pred neho doviedli, kričal na neho: «Úbohý kňaz- ihneď mi prezraď mi spoveď kráľovnej, lebo ináč ešte dnes budeš vo Vltave s rybami vodu hltať!» Ján, ktorý sa už dosť nahovoril, aby ukrutníka napravil, volil radšej smrť, než sväté tajomstvo spovedné vyzradiť. I mlčal. Zlostný kráľ bol by ho hneď katom odovzdal, ale sa bál Pražanov. Preto zahrmel stráži: «Odveďte tohto človeka z mojich očí do žalára.»
Ján chystal sa na smrť a prosil Boha, aby odpustil jeho nepriateľovi. V noci prišiel sám Václav s katmi do väzenia; rozkázal svätého muža mučiť, a keď videl, že tajomstvo sv. spovedi nevyzradí, dal mu ruky i nohy poviazať a ho o 3. hodine nadránom v noci z Karlovho mosta do Vltavy hodiť. To stalo sa dňa 16. mája r. 1393. A Boh i hneď oslávil svätého mučeníka. Utrýznené telo jeho plávalo po Vltave a hviezdičky skveli sa okolo jeho hlavy. Voda vyniesla ho na breh.
Kráľ Václav IV umrel v nekajúcnosti,bez zmierenia sa s Bohom...
Svätý J Á N ...N E P O M U C K Ý-kňaz a mučeník pre zachovanie spovedného tajomstva-sviatok 16.máj
Mučeník spovedného tajomstva...svätec s 5 hviezdami...patrón českých zemí...-taký bol sv.Ján Nepomucký...
Dvaja pápeži spred mnohých rokov..
Pri zvolení Bergoglia za pápeža,hneď pri jeho prvom civilnom oslovení som mal z neho akýsi zlý,temný pocit...niečo tam nesedelo,hoci som o ňom vtedy nič nevedel...Čas ukázal holú pravdu...Pri zvolení Prevosta som tiež o ňom nič nevedel...ale mal som akýsi hrejivý a dobrý pocit,jednoduchosť a úprimnosť..hoci je tam akýsi smútok,či nejaká bolesť...Ak má človek veriť na nejakú vnútornú intuíciu...tak by jeho pontifikát mal priniesť viac pozitívneho...Hoci predošlý František vystavil vysoký múr neistoty,chaosu i sklamania a tento pápež ho ťažko zbúra...Je rehoľník a má veľké životné skúsenosti...tak uvidíme...čas pravdu odhalí a ukáže...necháme sa prekvapiť...Ale nad všetkou neistotou a sklamaním stále nad Cirkvou žiari večný nápis...A brány pekelné ju nepremôžu...
Dvaja pápeži spred mnohých rokov..
266 a 267 pápež z dávnych čias...Kde vedú a dovedú loďku sv.Petra-svätú Cirkev,ktorú založil sám Kristus...
Nie František II: Kardinál Prévost nechcel dráždiť katolíkov
Historická fotografia dvoch budúcich pápežov, keď obaja boli ešte len kňazmi... Nuž, zosnulý pápež František tu mohol byť arcibiskupom... ale pápež Lev je kňaz..
Z L O M E N Ý ...K R I S T U S ...J E Ž I Š ...N A ... J E D N E J ...N O H E
Zlomený Kristus -bez jednej ruky a nohy-Socha v nadživotnej veľkosti,postavená na malom ostrove uprostred jazera v strednom Mexiku...San José de Gracia, Aguascalientes, Mexiko
Tajomná prastará legenda...o trpiacom Kristovi,hľadajúcom svoj domov na zemi...
Svätý ...P A N K R Á C -mučeník -sviatok 12.máj
Čo je to umrieť v 15 rokoch násilnou smrťou sťatím...len že som kresťanom...Mal som svoje ideály a túžby,otváral sa mi život a nádeje..chcel som byť...
Ale prenasledovanie cisára Diokleciána zničilo moje plány a nádeje...tak Ti odovzdávam Ježišu svoju dušu...Taký bol mladík svätý Pankrác...
Svätý ...M A M E R T ...M A M E R T U S -biskup -zakladateľ prosebných dní -sviatok 11.máj
Dobrý pastier celú noc vytrval v chráme v modlitbách. A hľa, sotva brieždiť sa začalo, prestal požiar a väčšia časť mesta bola zachránená. Ľud, plný radosti a vďaky k milosrdnému Bohu, vrátil sa do chrámu, aby v službách Božích pokračoval. Keď sv. arcibiskup dokončil posvätné tajomstvo nekrvavej obety, obrátil sa k veriacim, i napomínal ich dojímavými slovami, aby sa polepšili a pokánie činili; lebo že jedine tým býva ukojený Boží hnev a dosiahnuť možno požehnanie od Boha. A oznámil, že keď sa v noci pred Božím oltárom modlil, sľúbil Pánu Bohu, že chce so svojím stádom po tri dni verejné prosebné procesie konať: aby teda všetci veriaci pôstami, almužnami a skrúšeným vyznaním svojich hriechov na tie verejné modlitby sa pripravovali.
Zdroj: wikimedia commons
K tej novej pobožnosti ustanovil sv. Mamert tri dni pred slávnosťou Nanebovstúpenia Pána. Keď ten čas prišiel, sv. arcibiskup vyznačil jeden kostol vnútri mesta za cieľ tohto sprievodu. A začala procesia v najkrajšom poriadku. Všetok ľud kráčal s plačom a modlitbou vzývajúc orodovanie všetkých Svätých. Potom ustanovil ešte dva iné kostoly, do ktorých ľud s tou istou horlivosťou a pobožnosťou procesie konal.
Pri týchto trojdenných procesiách spievané boli, okrem litánií o všetkých Svätých, i žalmy; hriešnici boli kázňami k pokániu napomínaní, a veriaci postili sa a dávali chudobným hojné almužny; ďakovali Bohu za prijaté nebeské požehnanie, modlili sa za požehnanie pozemskej úrody a za odvrátenie nešťastia a každého zlého navštívenia.
Tieto pobožnosti začali sa konať i po susedných biskupstvách. Roku 574 zaviedol ich biskup Sidonius Apollinaris v Clermonte. O krátky čas potom boli usporadúvané po celom Francúzsku a Španielsku.
Pápež Leo III. pri konci 8. storočia zaviedol ich v Ríme a nariadil, aby sa po celom kresťanskom svete vykonávali. Sv. Mamert zomrel roku 477 a bol ctený ako svätý hneď po smrti. Jeho pozostatky boli prenesené z mesta Vienne do Orleansu. Vyobrazuje sa v biskupskom rúchu.
N Á J D E N I E...S V A T É H O ...K R Í Ž A -sviatok 3.máj
Rímska cisárovná svätá Helena rozkázala hľadať a kopať na hore Golgote...až našli svätý Kríž Krista...